Legendárny zbojník Nikola Šuhaj (†16.8.1921): Žandári ho živého nedostali, doplatil na zradu svojich kumpánov
Zbojník z Podkarpatskej Rusi Nikola Šuhaj, ktorého zabili pred sto rokmi, sa stal romantickou legendou vďaka románovému spracovaniu.
Bol to vojenský zbeh a lupič, alebo ľudový hrdina, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“?
Skutočný osud podkarpatského zbojníka Nikolu Šuhaja sa podľa historikov oveľa viac približuje k prvému variantu. Pútavú legendu z neho urobil až vo svojej knihe český spisovateľ Ivan Olbracht.
Nikolu Šuhaja spolu s jeho bratom Jurajom zavraždili 16. augusta 1921 traja bývalí kumpáni, ktorí ich opili, ubili sekerami a potom zavolali žandárov.
Robia z neho lupiča a vraha, ale on nič zlé nespravil, a ak niekomu niečo vzal, vždy sa rozdelil s chudobnými," tvrdila vždy Anna Štajerová, jediná Šuhajova dcéra. Svojho otca ale nikdy nepoznala, narodila sa ako pohrobok až štyri mesiace po jeho smrti. Jej matka Eržika zomrela v roku 1987, Anna potom v roku 2006 ako 85-ročná. Keďže Šuhaj bol zbojník, je pochovaný (aj s bratom) v ústraní na kopci.
Pravým menom Mykola Sjuhaj sa narodil 3. apríla 1898 v Koločave na dnešnej Ukrajine. Dedina je aj dnes obľúbeným cieľom turistov, predovšetkým z Česka. Zaslúžil sa o to najmä literát Ivan Olbracht, ktorý niekoľko rokov žil na Podkarpatskej Rusi a spracúval príbehy, vyrozprávané miestnymi ľuďmi.
Zbojník Mykola (počeštený na Nikolu) sa stal hlavnou postavou jeho románu Nikola Šuhaj lúpežník (1933), ktorý sa stal aj povinným školským čítaním a len do roku 1939 vyšiel v neuveriteľných 11 vydaniach. Olbracht chcel knihou, ktorá bola preložená do viacerých jazykov, predovšetkým vzbudiť záujem o biedny život ľudí na vtedajšej Podkarpatskej Rusi.
Šuhaj bol zbeh z 85. uhorského pluku, ku ktorému narukoval v roku 1917 a do konca prvej svetovej vojny (nebojoval v nej, dezertoval ešte pred odchodom pluku na front) sa ukrýval v okolí rodnej Koločavy. Po návrate do dediny sa oženil so svojou milou Eržikou a rok a pol vydržal žiť vcelku usporiadane.
Kvôli krádežiam sa ale ocitol v hľadáčiku žandárov – po pripojení Podkarpatskej Rusi k Československu v roku 1919 – aj tých československých. Po tom, ako sa mu podarilo dostať sa z väzenia na slobodu (údajne po zabití maďarského žandára), zorganizoval okolo seba zbojnícku skupinu.
Koločavský rebel a jeho verní si brali na mušku majetných židovských obchodníkov a údajne sa nezastavili ani pred vykrádaním kostolov. Keď sa lúpeže a násilie začalo stupňovať a Šuhaj v októbri 1920 dokonca zastrelil na polonine Dandube žandára Vojtěcha Kubína, rozhodli sa žandár, že proti zbojníkovi tvrdo zakročia.
Do oblasti Koločavy prišli posily, nielen z radov žandárstva, ale aj vojenské a začali prečesávať celý kraj. Lenže neuspeli, Nikola sa o ich akciách vždy vopred dozvedel, aj vďaka informátorom, ktorí preňho, či už zo sympatií alebo pod hrozbami pracovali.
V máji 1921 napokon úrady za dolapenie Šuhaja (a jeho brata Juraja) vypísali odmenu vo výške tritisíc korún. V tom čase to boli veľké peniaze, za ktoré sa dalo kúpiť aj malé gazdovstvo. Podľa pamätníkov však bola prakticky celá Koločava proti vtedajšej československé moci a stála za Nikolom.
„Tí ľudia tam vtedy mali svoje zákony, ktoré veľmi často nešli dohromady so zákonmi takpovediac svetskými,“ povedal k tomu pred rokmi tamojší rodák, brniansky fotograf Rudolf Štursa.
Šuhaj uvažoval podľa svedectva jeho dcéry Anny o tom, že sa vzdá. Jeho život sa však napokon skončil po zrade spoločníkov, ktorí ho zabili kvôli tomu, že lúpili na jeho účet a báli sa vyzradenia.
Finále nastalo v polovici augusta 1921 na polonine Žalopka, kam vylákali Nikolu i jeho brata Juraja a ponúkli im pálenku. Keď Nikola odložil pušku, jeden z mužov ho udrel sekerou do zátylku. Potom ubili aj Juraja a následne urobili obchod so žandármi. Tí tvrdili, že Šuhaja zastrelili, všetko sa ale prezradilo.
Hlavného strážmajstra za trest jeho nadriadení preložili a vrahovia Nikolu Šuhaja strávili rok vo vyšetrovacej väzbe. Potom ich prepustili a čiastočne aj finančne odškodnili. Do Koločavy sa však už nevrátili.
ČTK, AST
Zdroj:
https://history.hnonline.sk/nove-dejiny/7226629-legendarny-zbojnik-nikola-suhaj-zandari-ho-ziveho-nedostali-doplatil-na-zradu-svojich-kumpanov
Foto
Socha Nikolu Šuhaja umiestnená pri vstupe do skanzenu Stare selo v Koločave.
Zdroj: kolochava.com
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Vasyľu tebe pozdravuvaty z prychodom pjatňici ne budu, bo ty pješ každyj den...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať