LEGENDY DIDA BESKYDA A SKUTOČNÍ MEXIČANIA V MEXIKU

Medzinárodná vrava a zaujímavé usmievavé „zjavy“, to sú hlavné znaky skupiny ľudí, ktorá uplynulý týždeň objavovala krásy nášho regiónu. Účastníci 20. ročníka Medzinárodného výtvarného festivalu organizovaného Galériou Andrej Smolák v Snine sa zúčastňovali rôznych výletov, ktoré pre ne organizátori pripravili. Naša redakcia sprevádzala tento ansámbl v stredu 25. septembra pri návšteve východoslovenského „Mexika“, Stakčínskej Roztoky a putovaní za legendami „dida Beskyda“, ktorým bol v tomto prípade samotný Andrej Smolák.

Čosi vyše dvadsať momentálne prítomných umelcov nasadlo v stredu ráno do minibusu a osobných automobilov a vybralo sa „do Mexika“. Stakčínska Roztoka sa svojím „alias“ pýši už čosi vyše päťdesiat rokov, odvtedy, čo sa temperament a výzor jej obyvateľov pri dedinských zábavách zapísal do mysle jej susedov ako „mexický“. Po oficiálnom povolení vstupu do dediny na miestnej „hranici“ od starostu obce Ing. Juraja Pyteľa, čakala na umelcov v kultúrnom dome „veľká sláva“ – bohato prestreté stoly, špecifický nápoj medo-vodka, výborná domáca kapustnica a nedočkaví dedinčania. Medzi umelcami totiž boli aj dvaja skutoční Mexičania – Sylvia Santillán Arroyo a jej syn Alejandro Santillán, obaja žijúci v najväčšom meste sveta, Mexico City.

Príjemné posedenie sa nemohlo skončiť inak, ako zapísaním Santilánovcov do pamätnej knihy obce a ich vyhlásením za jej čestných občanov. Keď sa Sylvia a jej syn vyznávali, že je neuveriteľné, ako sa tu, viac ako 10 tis. 700 km od domova, cítia ako v kruhu rodiny, v ich hlasoch bolo cítiť skutočné dojatie.Bolo by sa hodovalo oveľa dlhšie, keby na umelcov zo všetkých kútov sveta nečakala druhá časť výletu - cesta za legendami „dida Beskyda“.

Prvou zastávkou putovania bola vodná nádrž Starina, odkiaľ bola začiatkom 80tych rokov vysťahovaná aj rodina Andreja Smoláka. So stiahnutým hrdlom tu na vyhliadke predniesol báseň o smútku nad opúšťaním rodného miesta, ktorú v rusínskom jazyku napísala jeho mama.

Výletníci pokračovali v prehliadke dreveného kostolíka v Ruskom Potoku, v Uliči si obhliadli miniatúry siedmich drevených kostolíkov regiónu, aby si následne vypočuli príbeh o vychýrenej včelárke Žofii Maťašovskej pri 7,1 metra vysokej monumentálnej drevenej soche Medová Baba od slovenského sochára Mareka Žitňana v katastri obce Nová Sedlica.

Cestou späť Andrej Smolák umelcom vypovedal legendu o haďom kráľovi z Príslopu, ktorému umelec v budúcnosti plánuje postaviť ďalší „pamätník“. Jeho snom je vytvorenie Galérie monumentálnych sôch v našom regióne, ktoré by pripomínali legendy, skutočné postavy a príbehy odohravšie sa u nás.

Prvým exponátom galérie je práve spomínaná Medová Baba, ďalším pripravovaný knieža Laborec v Habure. Posledným zastavením umelcov bol drevený kostolík v Uličskom Krivom s výkladom miestneho kostolníka o jeho histórii i jeho obrazových „pokladoch“. Po slnečnom, bohatým programom nabitým dňom, sa slastne unavený ansámbl vrátil do Sniny už za tmy.

Priateľská atmosféra, porozumenie a množstvo zážitkov, ktoré účastníci výtvarného festivalu denne zažívajú, bezpochyby prispejú k tomu, aby na náš región s láskou spomínali a podľa možnosti sa k nám opäť vracali. Svedčia o tom opakované návštevy mnohých umelcov na tejto akcii, ktorej cieľom je nielen predstaviť nám výtvarníkov z rôznych kútov sveta, ale aj umožniť im navzájom spolupracovať a vytvárať nové životné priateľstvá.

Jana Ďuraškov