Lemkovia vedú k rusínčine množstvo detí už od škôlkarského veku

 
Šesťtisíc Lemkov, taký je počet Rusínov, ktorí dnes žijú v Poľsku. Ide len o torzo bývalého početného etnika z poľského územia. V sčítaní obyvateľstva v roku 1932 sa tam prihlásilo k Lemkom vyše 100-tisíc ľudí (čísla sa pohybovali od 105- do 120-tisíc). Štátom organizované násilné vysťahovanie Lemkov z juhovýchodu krajiny, smutne známa akcia Visla, však v Poľsku po vojne zdecimovala ich rady tak, že dnes tam žije sotva dvadsatina pôvodného počtu.

Aj o tom bola reč minulý týždeň v Bratislave na ďalšom rusínskom stretnutí, ktoré zapadá do série jesenných podujatí venovaných zahraničným Rusínom. Po predošlej besede v októbri s Dmitrijom Popom z Ukrajiny prišiel na rad hosť z Poľska. Bola ním predstaviteľka mladých poľských Rusínov, popredná aktivistka Olena Duć.

„Deti v Poľsku sa môžu učiť po rusínsky už od materských škôlok, ale aj na základných a stredných školách, no situácia nie je najlepšia. Sú to len nepovinné predmety popri vyučovaní,“ vykresľuje stav rusínskeho školstva Olena Duć. „Napríklad, moja sestra je učiteľkou rusínčiny v škôlke a učí okolo 40 detí. V susedných mestečkách a obciach sa venujú rusínčine ďalšie desiatky. Dovedna sa tak učí v materských školách v našom regióne okolo 100 detí.“
 
Jazyk a písmo
V Poľsku je, podobne ako u nás, možnosť študovať rusínčinu i na vysokej škole, konkrétne na univerzite v Krakove. Ona sama ju vyštudovala a venuje sa prekladom. Ale práca s menšinovým jazykom by ju neuživila, preto si zarába ako barmanka v podniku. 

Na otázku, či by vzhľadom na lepšiu dostupnosť jazyka pre súčasnú lemkovskú mládež nebolo lepšie používať v rusínčine namiesto cyriliky latinské písmo, zavrtí hlavou. „Pre mňa je to nepredstaviteľné. Neviem písať po lemkovsky latinikou. Ani by sa mi to nezmestilo do hlavy,“ smeje sa.

Podľa nej v Poľsku ovláda azbuku každý starší Lemko, ale „chytajú“ sa na ňu aj mladí. „Učia sa sami. Možno že to v ich podaní nie je až také plynulé, ale mnohí už vedia v azbuke čítať, hoci sa ju nikdy v škole neučili.“ Čo ich k tomu priťahuje? Starší im napríklad rozprávajú o tom, čo prežili, ukazujú staré fotografie, články v novinách. „Mladí chcú vedieť, čo je na fotkách napísané a tak sa dajú do lúskania cyriliky. Poznám veľa takých prípadov, zaujíma ich to, nie sú to len jednotlivci.“
 
Štátna podpora
Lemkov v Poľsku podporuje aj vláda. Peniaze na činnosť dostávajú z ministerstva vnútra a na komunálnej úrovni od vedenia vojvodstva (administratívna jednotka zodpovedajúca nášmu VÚC), ale aj od obcí. V krajine funguje dovedna sedem lemkovských organizácií, z nich najväčšie sú Tovarišstvo Lemkov, Rus´ka burza a Kyčera. Olena Duć zdôrazňuje: „Navzájom si pomáhame, určite proti sebe nebojujeme. Najaktívnejšie sa prejavuje Rus´ka burza, organizácia mladých ľudí, ktorá si založila i vlastné internetové rádio, ktoré vysiela 24 hodín. V začiatkoch to bola samá hudba, ale dnes má už čoraz viac živých relácií.“ 
 
Debata na stretnutí
Poľská Rusínka v Bratislave sa prejavila ako zhovorčivá partnerka do diskusie, aj preto vyvolala na stretnutí bohatú debatu. Vtiahla do nej nielen starších ľudí z publika, ktorí už tradične navštevujú tieto podujatia, ale zaujala i zástupcov mladšej generácie.
Podujatie sa konalo s finančnou podporou Úradu vlády SR.   
 
Táňa Rundesová

Foto z akcie nájdete:  http://www.rusyn.sk/index.php?ID=6614&l=sk