Lenin a Rusíni

Vladimír Ijič Lenin po nevydarenej revolúcii v Rusku v roku 1905, bol cárskou vládou hľadanou osobou a preto býval v zahraničí. V rokoch 1913 – 1914 býval  aj vo Vysokých Tatrách na Poľskej strane v Bielom Dunajci. 6.-14. októbra 1913 v Bielom Dunajci v Poľsku bolo tajné zasadnutie Ústredného výboru Sociálnodemokratickej strany Ruska (boľševikov). Lenin túto stranu viedol a na tomto zasadaní sa hovorilo aj o živote v našom rusínskom regióne.  Lenin v Tatrách spoznal prírodu aj ľudí, ktorí tu žijú Poliakov, Slovákov aj Rusínov. Vedel, že Rusíni sú Lemkovia, Bojkovia a Huculi. Vedel aj to, že nijakí Ukrajinci v Tatrách nežijú,  takže ani v Osturni, okr. Kežmarok,  v tom čase nežili a nebudovali svoju stavebnú ľudovú kultúru žiadni Ukrajinci, ale to boli Rusíni. 

Osturňu spomínam preto, lebo Miroslav Sopoliga, súčasný riaditeľ SNM- Múzea ukrajinskej kultúry  vo Svidníku vydal knihu v ktorej tvrdí, že  ukrajinská kultúra siaha od Čierneho mora, až po obec Osturňa, okres Kežmarok  na Slovensku. Toto  tvrdenie, podľa môjho názoru,  nie je výsledkom hlbokých etnografických štúdii, ale je výsledkom autoroveho doktorantskeho štúdia na Ukrajine. Tak ho tam naučili. Iba na Ukrajine  tvrdia  že, Rusíni sú Ukrajinci. Pre Ukrajinu táto  myšlienka má stále politicko-prakticky zmysel. V skutočnosti s nápadom vyhlásiť Rusínov za Ukrajincov do politiky prišiel Lenin.  To Lenin navrhol premenovať  Rusínov na Ukrajincov. Lenin bol politik a politický stratég  nie etnológ či jazykovedec.  Úmysel vyhlásiť Rusínov za Ukrajincov u Lenina vznikol až po jeho pobyte v Tatrách a vyplýval zo strategických mocensko-politických Leninových záujmov v strednej Európe.  Prečo? Lenin takto politickým spôsobom chcel  ovládať zo sovietskeho Ruska všetky štáty strednej Európy, ktoré v tom čase ešte neboli komunistickými štátmi. V cárskom Rusku v roku 1917, pod vedením Lenina, došlo k revolučnej zmene spoločenského systému, cárska vláda padla a moc prevzali boľševici.

Pod Leninovým vplyvom zmenilo sa aj politické nazeranie boľševikov na Rusínov. Lenin si povedal, že ak nie sú Rusíni  štátotvorným národom v strednej Európe, a sú rozdrobení v Karpatoch a priľahlých územiach, a keď  je ich tak veľa, viac ako 2. 800.000, obyvateľov, nie je dobre ich nechať bez politického dozoru, aby sa náhodou politicky nepridali na opačnú stranu „barikády“ a mohli  by so svojim územím stať sa dobrým strategickým východiskovým bodom pre budúcich možných nepriateľov sovietskeho Ruska. Zvážil, že bude užitočnejšie využiť Rusínov na  boľševické politické ciele, ktoré sú v odstránení súkromného vlastníctva a  v poštátnení všetkého majetku. V štáte s celým majetkom bude hospodáriť a vládnuť jeho politická strana. Ale, podľa Lenina, bolo by Rusínov potrebné najprv nejakým spôsobom ovládnuť ako národ. A to by sa dalo urobiť len vtedy, keď  by sa ich  politicko-administratívnym spôsobom pridelilo niektorému z dôveryhodných štátotvorných národov Ruska. Potom by sa dali Rusíni využiť, ako „Trojský kôň“ na vstupovanie do štátnych záležitosti  v každom štáte, kde žijú Rusíni.  Lenin by tak mal zámienku,   že  sa stará o osud Ukrajincov, a preto potreboval najprv Rusínov, ako neštátotvorný národ, premenovať na Ukrajincov, ktorí v sovietskom Rusku budú vyhlásení za štátotvorný národ.  To bola Leninova  mocensko-politická stratégia do budúcnosti.

Táto  Leninova stratégia zo základnou teóriou etnografie, že národ a  kultúra národa, má byť navonok prezentovaná taká, akou v skutočnosti je, a zo spravodlivosťou, v smere k Rusínom, nemala i dnes nemá nič spoločné. V čase pádu cárskeho Ruska a vzniku sovietskeho Ruska, vyučovacím jazykom u Rusínov aj u Ukrajincov bola ruština,  bohoslužobným jazykom staro ruština a písmo azbuka. Ruština ešte aj dnes je v Kijeve ako hovorový či materinský  jazyk aj u vládnych predstaviteľov Ukrajiny. Ani Ukrajinci za cárskeho Ruska nemali svoj štát, ako aj Rusíni. Ale na rozdiel od Rusínov, Ukrajinci  žili, aj dnes žijú, kompaktne na rovine riek Dnepra a Dnestra.  Preto ukrajinská politická garnitúra v čase formovania sovietskeho štátu žiadala svoju národnú samostatnosť v sovietskom Rusku. Rusíni sú  západnými susedmi Ukrajincov. Z toho hľadiska Ukrajinci navrhovali pričlenenie Rusínov k Ukrajincom.

V boľševických, neskôr komunistických politických stranách v Karpatskom regióne, boli aj Rusíni, a Rusíni sa tomu návrhu nebránili, lebo na prvom mieste bol u každého člena strany cieľ - získať politickú moc a vládu pre „robotníkov a roľníkov“ a obyčajní rusínski ľudia v tom čase neuvažovali o národnom rusínskom uvedomení, ako uvažujeme my dnes, ale uvažovali o svojej biede v Karpatských horách. Politikou chceli riešiť svoju biedu a nie rusínsku národnosť. To sa Leninovi hodilo do jeho národnostnej politickej stratégie v Strednej Európe.  

Po určitých taktických jednaniach zainteresovaných národných  politických strán sa dohodli, že Rusíni  budú pridelení Ukrajincom, budú sa nazývať Ukrajincami a budú fungovať ako západná vetva ukrajinského národa v každom štáte kde žijú, keď tam budú v budúcnosti pri moci  komunisti.  Sociálnodemokratická strana Ruska, sa  premenovala na Komunistickú stranu. Keď v roku 1924 v Moskve, zvolali   zasadanie III. Svetového kongresu Komunistických strán, tak na tom Kongrese bol  dávno vyslovený návrh Lenina schválený v takej podobe, že:
A) prijali uznesenie, že bude vyhlásená  Sovietska Ukrajina,
B) a všetci  Rusíni na Ukrajine, a neskôr aj vo všetkých štátoch, kde budú vládnuť komunisti, sa  budú môcť nazývať iba ako Ukrajinci a nijak inak.

Takým spôsobom Lenin vymazal Rusínov zo strednej Európy, ako keby tu nikdy Rusíni neexistovali.  Nás, Rusínov, Komunistická strana  použila ako „Trojského koňa“ na politické vmiešavanie sa do národnostnej politiky v každom štáte, v ktorom žijú Rusíni. Iba zásluhou Lenina Ukrajina až do dnes sa mieša  do národnostnej politiky na Slovensku a nás, Rusínov považuje za Ukrajincov, a snaží sa nás „chrániť“ pred tzv. politickými Rusínmi na Slovensku a to sme my, starobylí domorodí Rusíni na Slovensku. Ale my takú „ochranu“ zo strany Ukrajiny nepotrebujeme, lebo my sme stále iba Rusíni a nie Ukrajinci.

Rusíni v Karpatoch sa komunistickým leninským ukrajinizačným  politickým rozhodnutím nemohli stať skutočnými Ukrajincami, ani rusínska pieseň, či rusínska ľudová stavba nestala sa týmto rozhodnutím ukrajinskou. Obyčajní rusínski ľudia v Karpatoch  o tomto politicko-úradníckom rozhodnutí nič nevedia do dnešných dní, ani v Osturni sa týmto rozhodnutím vôbec nikdy neriadili, ani dnes sa neriadia. Uznesenie tretieho Kongresu Komunistických strán v Moskve v roku 1924  o Rusínoch, ako Ukrajincoch v dnešnej dobe na Slovensku už neplati pre žiadnu politickú stranu.   Preto našou ľudskou rusínskou povinnosťou je kategoricky odmietať Leninovú politicko-administratívnu ukrajinizačnú stratégiu súčasnej Ukrajiny v jej zahraničnej politike nielen ku Slovensku, ale ku všetkým štátom, kde žijú Rusíni.

Ján Kaliňák