Lesy pri Palote vlastnil Hermann Gőring

Staré historické dokumenty často skrývajú prekvapujúce informácie. Takýto údaj sa nachádza v kronike miestneho poľovníckeho združenie Pobieda v obci Palota v okrese Medzilaborce. Vyplýva z neho, že v období druhej svetovej vojny bol vlastníkom lesov v okolí dediny jeden z najväčších nacistických pohlavárov - letecký maršál Hermann Gőring. Hral významnú úlohu pri nástupe Hitlera k moci, na konci jeho cesty ho pred obesením, na ktoré ho odsúdili Norimberský tribunál, uchránila len samovražda.

V kronike sa píše, že od roku 1913 sú vlastnícke práva k lesom v Palote zapísané v pozemkovej knihe na Dr. Karla Škodu, majiteľa niekoľkých priemyselných závodov, mimo iných aj v Plzni. Ďalej tam je poznamenané, že "v roku 1939, za takzvaného Slovenského štátu, sa novým vlastníkom stala nemecká firma Spojená drevárska a priemyselná spoločnosť II Vereinige Holzindustrie Gesellchaft so sídlom v Bratislave". Na základe tohto prevodu bol podľa kroniky oficiálnym majiteľom lesov Hermann Gőring. Bolo to tak až do oslobodenia v roku 1945, kedy správu nad lesmi prevzala Drevoúnia v Žiline, neskôr boli dané do nútenej správy Štátnych lesov v Medzilaborciach.

Zaujímavý záznam v kronike má svoje historické vysvetlenie - Gőring nebol len spolutvorcom Gestapa a vrchným veliteľom nemeckého vojenského letectva, ale aj architektom gigantického priemyslového komplexu, ktorý niesol jeho meno.

"V roku 1936 bol menovaný splnomocnencom pre realizáciu štvorročného hospodárskeho plánu a tak získal kontrolu nad celým nemeckým hospodárstvom. Vybudoval štátom vlastnený mohutný priemyslový konglomerát Hermann Gőring Werke (Závody Hermanna Gőringa), ktorý pohltil závody po celej okupovanej Európe," píše sa v známych Gőringových životopisoch. Ako "nepriateľský majetok" boli do Gőringovho ríšskeho závodu pričlenené aj Škodove závody, ktoré mali niekoľko prevádzok aj na Slovensku. Súčasťou ich majetku boli aj lesy pri Palote. Od roku 1939 bol riaditeľom Škody Plzeň Gőringov brat Albert.

Starší obyvatelia Paloty rozprávajú, že nemeckí priemyselníci od roku 1939, teda v čase keď ešte na Slovensku nebola nemecká armáda, využívali aj chatu nad obcou Palota. Zrejme si ju vybrali pre jej nezvyčajne moderné zariadenie, jej súčasťou bol napríklad aj bazén. Išlo o niekdajšiu správnu budovu uhorských spoločností, ktorú postavili v čase otvorenia Lupkówskeho tunela na Uhorsko - haličskej železnici v roku 1874. Že by do lesov Paloty niekedy zavítal aj samotný Gőring, známy aj ako autor na svoju dobu progresívnych loveckých zákonov, už nikto nevie potvrdiť.

Jednou z posledných obyvateliek Paloty, ktorá chatu navštívila, je osemdesiatdvaročná Anna Lozáková. "Bola som tam dvakrát. Je škoda tej budovy, bola veľmi pekná a dobre zariadená. Čo sa tam dialo pred koncom vojny, neviem, lebo sme utiekli pred blížiacim sa frontom," hovorí.

Isté je, že v roku 1943 nemecká armáda obnovila železničnú trať i pohraničný tunel, zničený Poliakmi pri napadnutí ich krajiny. Nemci tadiaľ prepravovali vojenskú techniku na východný front, avšak o rok neskôr ho zase sami ťažko poškodili pri ústupe pred sovietskou armádou. Vtedy bola zničená aj murovaná colnica pri tuneli - nikdy sa už neobnovila.