Lev XIV. – Bartolomej: význam a výsledky stretnutia

Job Getcha
Metropolita pisidijský Job, spolupredseda Spoločnej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Rímskokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou

Niekoľko dní bola pozornosť celého sveta upriamená na Fanar, čo súviselo s prvou cestou pápeža Leva XIV. do zahraničia, jeho návštevou Ekumenického patriarchátu a oficiálnym stretnutím s ekumenickým patriarchom Bartolomejom. Stretnutie sa stalo predmetom mnohých komentárov z najrôznejších dôvodov. Nižšie sa pokúsime zhodnotiť význam tohto historického stretnutia a jeho ďalšie perspektívy.

Hneď na úvod treba zdôrazniť, že nešlo o prvú návštevu pápeža na Fanare, ani o prvú spoločnú deklaráciu podpísanú pápežom a ekumenickým patriarchom. Pápeži Pavol VI., Ján Pavol II., Benedikt XVI. a svetlej pamäti pápež František – tí všetci navštívili Ekumenický patriarchát, kde ich prijali ekumenickí patriarchovia Atenagoras, Dimitrios a Bartolomej, pričom každé z týchto stretnutí sa stalo dôvodom na podpísanie spoločných deklarácií o oddanosti oboch cirkví myšlienke zbližovania a o spoločnom úsilí o obnovenie cirkevného spoločenstva.

Všetky tieto stretnutia boli dôsledkom historickej udalosti, ktorá sa odohrala presne pred šesťdesiatimi rokmi: zrušenia poľutovaniahodných anatém z roku 1054 medzi Rímskym a Konštantínopolským stolcom, ktoré sa uskutočnilo počas obradu sláveného súčasne v Ríme v Bazilike svätého Petra a v patriarchálnom chráme na Fanare 7. decembra 1965. Vtedy v spoločnej deklarácii pápež Pavol VI. a ekumenický patriarcha Atenagoras vyhlásili:

 „odsúdiť taktiež, odovzdať zabudnutiu a odstrániť z lona Cirkvi anatémy, […] ktorých pripomínanie sa stalo prekážkou pre zbližovanie v láske až do našich dní“ (Spoločná deklarácia, 4b).


Čo to znamená z praktického hľadiska? Znamená to, že dve Cirkvi sa teraz nenachádzajú v stave rozkolu (schizmy), ale v tom istom stave prerušeného spoločenstva, v akom sa nachádzali na začiatku 11. storočia. Čo bolo toho príčinou? Pridanie slov *filioque* do Vyznania viery pápežom Benediktom VIII. v roku 1014.

Vráťme sa však k stretnutiu pápeža Leva XIV. a ekumenického patriarchu Bartolomeja, ktoré sa pomerne prozreteľne zhodovalo s výročím zrušenia anatém a ktoré bolo predovšetkým venované 1700. výročiu Prvého ekumenického koncilu v Nicei. Je príznačné, že vo svojom apoštolskom liste (encyklike) *In Unitate Fidei*, uverejnenom niekoľko dní pred touto cestou, 23. novembra 2025, pri príležitosti výročia Nicejského koncilu, pápež Lev XIV. cituje vetu z Nicejsko-konštantínopolského vyznania viery bez *Filioque* a v poznámke pod čiarou č. 10 po tomto citáte uvádza:

 „Tvrdenie ‚a vychádza z Otca i Syna (*filioque*)‘ sa v texte Konštantínopolského vyznania nenachádza; bola vložená do latinského Vyznania viery pápežom Benediktom VIII. v roku 1014 a diskutuje sa o nej v rámci pravoslávno-katolíckeho dialógu“.
 
Táto poznámka v pápežskej encyklike má mimoriadny význam, pretože oficiálne uznanie tohto dodatku samotným pápežom ukončí tú tisícročnú polemiku, ktorá viedla k hlbokej trhline medzi dvoma Cirkvami.

Dňa 28. novembra na spoločnej modlitbe venovanej výročiu Nicejského koncilu, ktorá sa konala na tom istom mieste, kde sa koncil uskutočnil, pod predsedníctvom pápeža Leva a ekumenického patriarchu Bartolomeja za prítomnosti patriarchu alexandrijského, oficiálnych delegátov starobylých patriarchátov Antiochie a Jeruzalema, ako aj predstaviteľov všetkých východných pravoslávnych cirkví a protestantských svetových kresťanských spoločenstiev, bolo Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery prečítané všetkými spoločne bez dodatku *filioque*.

Samozrejme, ani toto sa nestalo prvýkrát. Už v roku 1987, počas oficiálnej návštevy ekumenického patriarchu Dimitriosa v Ríme, bolo Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery prečítané v pôvodnom gréckom jazyku bez *filioque* tak pápežom Jánom Pavlom II., ako aj ekumenickým patriarchom. To isté sa stalo s pápežom Benediktom XVI. a pápežom Františkom počas niekoľkých oficiálnych – liturgických – bohoslužieb. To svedčí o tom, že *filioque* nie je dogmou Rímskokatolíckej cirkvi: v opačnom prípade by títo traja pápeži museli byť považovaní za kacírov svojou vlastnou Cirkvou.

Len nedávno, počas ekumenickej spomienky na mučeníkov a svedkov viery 21. storočia, ktorú viedol pápež Lev XIV. v Bazilike svätého Pavla za hradbami v Ríme 14. septembra 2025, bolo Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery taktiež prečítané v latinčine bez *filioque*! A všetko toto sú plody teologického dialógu, ktorému sú Cirkvi oddané už viac ako štyridsať rokov.

Ešte v roku 2003 v dôležitom vyhlásení Severoamerickej pravoslávno-katolíckej teologickej konzultácie pod názvom „filioque: otázka rozdeľujúca Cirkev?“ bolo Rímskokatolíckej cirkvi odporúčané používať iba pôvodný grécky text, bez *filioque*, pri preklade tohto Vyznania viery na katechetické a liturgické účely. To isté bolo zopakované v minulom roku, 2024, v Spoločnom vyhlásení Spoločnej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Svetovým luteránskym zväzom a Pravoslávnou cirkvou o pridaní slova *filioque* k Nicejsko-carihradskému vyznaniu viery, v ktorom sa navrhovalo „používať preklad gréckeho originálu (bez *filioque*) v nádeji, že to prispeje k uzdraveniu storočných rozdelení medzi našimi spoločenstvami a umožní nám spoločne vyznávať vieru Ekumenických koncilov v Nicei (325) a Konštantínopole (381)“.

Všetko toto nám dáva obrovskú nádej na budúce obnovenie kresťanskej jednoty na základe Nicejsko-konštantínopolského vyznania viery, ktoré bolo prinajmenšom od 5. storočia Cirkvou považované za všeobecný symbol viery. Ako opakovane poukazovali pápež Lev XIV. aj ekumenický patriarcha Bartolomej, ako aj členovia Spoločnej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Rímskokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou (tá má oficiálny mandát na činnosť zameranú na obnovenie plného cirkevného spoločenstva medzi oboma Cirkvami), v súčasnosti sa posudzujú otázky neomylnosti a *filioque*.

Vo svojom príhovore k pápežovi Levovi 30. novembra ekumenický patriarcha Bartolomej vyjadril nádej, že „sme povolaní modliť sa za to, aby otázky ako *filioque* a neomylnosť (…) boli vyriešené takým spôsobom, aby ich chápanie už viac neslúžilo ako kameň úrazu pre spoločenstvo našich Cirkví“. Ekumenický patriarcha Bartolomej nežiadal od pápeža viac, než ten môže dať, ale vyjadril nádej, že obnovenie spoločenstva medzi dvoma Cirkvami, prerušené pred tisícročím, môže byť čoskoro obnovené pod podmienkou, že rozdelení kresťania prejavia svoju dobrú vôľu v úsilí oň.

zdroj:
https://publicorthodoxy.org/ru/2025/12/09/leo-xiv-and-bartholomew/