List Msgr. Henrikovi Nowackemu, apoštolskému nunciusovi v SR

Záchrana a obnova NKP drevené chrámy pod Duklou

Spoločnosť Blahoslovených vladykov P.P. Gojdiča a V. Hopka

Okresná organizácia Rusínskej obrody Svidník

Svidník 14.02.2005

J.E.

Msgr. Henrik Nowacki

Apoštolský nuncius v SR

Nekrasová 17

811 04 BRATISLAVA

Vaša Excelencia,

bohatstvo spoločnej Európy spočíva v rozmanitosti národných, kultúrnych a náboženských tradícií. Tradície a kultúry tvoria dipól duchovnej fyziognómie Európy. V tom tkvie morálna stránka Európy a aj úloha cirkvi, aby sa medzi jednotlivými etnikami rešpektovali a uznávali odlišnosti a multikultúralnosť. Myslíme si, že kresťanská cirkev je duchovnou matkou súčasnej Európy a má sa snažiť nielen o duchovné napredovanie veriacich, ale aj odovzdávať nezmenenú potravu duchovného bohatstva komukoľvek, kto ju úprimne hľadá.

V Gréckokatolíckej cirkví na Slovensku v slovensko-poľskom pohraničí, napriek kataklizmatickým udalostiam v 20. storočí, sa akoby zázrakom doposiaľ zachovalo viac ako 1 100 ročné cyrilometodské dedičstvo s jedinečnou až archaickou kresťanskou byzantskou tradíciou. V tejto súvislosti je vhodné vyzdvihnúť mimoriadnu dôležitosť byzantskej misie sv. Cyrila a sv. Metoda pre Slovanov, ale aj celú Európu - ako spoločné európske dedičstvo. Sme presvedčení, že v uvedenom kontexte by sme mali v katolíckej cirkvi chápať cyrilometodský odkaz ako zásadný model najvyšších a prioritne zachovávaných a rozvíjaných kresťanských hodnôt. V tak veľkej krajine, akou je dnes Európska únia, harmonické spolužitie latinskej a byzantskej tradície i slovanských a neslovanských národov, rozvíjania a zachovávania univerzálnych kresťanských koreňov Apoštolskej Christovej Cirkvi sa stáva uholným kameňom súčasného aj budúceho duchovného napredovania.

Rusínski gréckokatolícki veriaci v posledných niekoľkých rokoch ústne aj písomne predložili a poslali mnoho oficiálnych žiadostí, prosieb aj sťažnosti kňazom, vladykovi, na nunciáturu do Bratislavy, na Kongregáciu pre východné cirkvi v Ríme a Svätému Otcovi. S ľútosťou, žiaľ, musíme konštatovať, že v prevažnej miere písomné odpovede nedostali, resp. ústne prísľuby sa nenaplnili. Napriek viacnásobným písomným žiadostiam o prijatie, dnes mnohých nás nový prešovský eparcha odmieta prijať. Po prijatí troch starostov a predsedu n.o. Drevené chrámy pod Duklou dňa 24.11.2004, za prejavenou ústretovosťou a pochopením nenasledujú konštruktívne pozitívne činy, ba skôr naopak.

Vaša Excelencia,

naše trpezlivé a dlhoročné očakávania, živené duchovnými, nás doviedli k dnešnému sklamaniu. Momentálne kroky prešovského eparchu a mnohých duchovných voči rusínskym veriacim sú jemne povedané veľmi necitlivé. Povestnou poslednou kvapkou k nášmu razantnejšiemu konaniu je preloženie významného rusínskeho duchovného o. Jaroslava Popovca z dekanátu Svidník do dekanátu Stará Ľubovňa. Tento akt vnímame ako krok proti dobru veriacich. Zneisťovanie až zastrašovanie duchovných i veriacich je pre nás nepochopiteľné. Jeho cieľom pravdepodobne je zabrániť budovaniu našej vlastnej rusínskej cirkevnej hierarchie. Máme pocit, že naša existencia je brzdou ambícií súčasného vedenia Prešovskej eparchie a slovenských gréckokatolíckych duchovných, v snahách o zriadenie slovenskej metropólie.

Z uvedených dôvodov sa týmto obraciame na Vás a dovoľujeme si položiť niekoľko otázok. Nádejame sa, že budú správne pochopené a že Vaša skorá písomná odpoveď vyvráti naše pochybnosti. Chceme veriť, že odpoveď bude korešpondovať s prísľubmi Vášho predchodcu o zmene sídla rusínskeho biskupstva do Svidníka, resp. Medzilaboriec.

Preto sa pýtame:

1.) Platí pápežská bula RELATA SEMPER (rozhodnutie navždy) PIA VII. zo dňa 21.09.1818 o zriadení Dioecesis Eperiesensis Ruhtenorum (Biskupstvo prešovské pre Rusínov) a citácia z buly „... Pripájame takisto aj chrámy a monastiere pre osoby oboch pohlaví, všetkých obyvateľov Rusínovzjednoteného gréckeho obradu a iných, ktorí ich nasledujú v obrade a zjednotení...?

2.) Sú na škodu jednoty Cirkvi byzantské obradové tradície a náboženské zvyky Rusínov a slúženie bohoslužieb v cirkevnoslovanskom jazyku ?

3.) Má naša zjednotená Cirkev zachovať staroslovanské liturgické obrady a tradície, alebo sa majú do obradov zavadzať zmeny, ktoré si Rusíni neželajú?

4.) Ak došlo k odchýleniu od starootcovských tradícií a zaviedli sa zmeny vinou niekoho, môžeme sa vrátiť k pôvodným tradíciám a zvykom?

5.) Majú Rusíni – gréckokatolíci, hovoriaci materinskou rečou (lingua ruthenica) právo na vlastných duchovných a cirkevnú hierarchiu vrátane eparchu?

6.) Prečo v administratíve Prešovského rusínskeho biskupstva dnes pracuje asi len jeden Rusín?

7.) Je v 21. storočí prípustné ovplyvňovanie veriacich, falošnými dôvodmi a zámienkami na opúšťanie pôvodného obradu predkov, ako to dnes robia slovenskí gréckokatolícki duchovní v obciach, kde sa hovorí po rusínsky?

8.) Prečo absolventi Bohosloveckej fakulty v Prešove počas štúdií nezískavajú vedomosti a úctu k cyrilometodským tradíciám, cirkevnoslovanskému jazyku, neučia sa rusínsky jazyk, dejiny Rusínov, ich obyčaje, tradície?

9.) Prečo sú duchovní ovládajúci rusínsky jazyk posielaní do slovensky hovoriacich farnosti a slovenskí duchovní na rusínske farnosti?

10.) Prečo pri oprave cerkvi v obci Cernina, okr.Svidník, boli nahradené cirkevnoslovanské nápisy slovenskými a miestny duchovný prednáša prosby po slovensky a veriaci mu odpovedajú po cirkevnoslovansky?

11.) Prečo sa nepoužívajú, resp. sa odmietajú používať rusínske preklady pri bohoslužbách na ktoré bol udelený imprimatur a prečo schvaľovanie ďalších prekladov trvá tak dlho?

12.) Máme právo pri podozrení z pochybenia, v konaní duchovných či biskupstva, sa písomne jednotlivo či kolektívne(napr. formou petície) obrátiť na biskupstvo, Apoštolskú Stolicu a žiadať o prijatie resp. písomnú odpoveď či zmenu rozhodnutia?

13.) Milovať svoj starootcovský obrad, vieru, svoj národ, materinský jazyk, vyjadriť verejne národné presvedčenie je prehreškom a Cirkvou odsúdeniahodným činom?

14.) Rusíni sú oficiálne uznanou národnostnou menšinou Slovenska. Naši dedovia a otcovia mnoho vytrpeli za jednotu s Rímom a za našu Gréckokatolícku cirkev. Prečo sa dnes s nami ktorí si vážime, rešpektujeme a chceme zachovávať náboženské tradície našich predkov zaobchádza ako z veriacimi druhej kategórie?

15.) Násilná pravoslavizácia spojená s násilnou ukrajinizáciou gréckokatolíckych Rusínov v r.1950 bola odsúdená duchovenstvom a neprijatá veriacimi. Nezaslúžia si rovnaké odsúdenie dnešné presadzované snahy o slovakizáciu obradov?

Vaša Excelencia,

jestvujúce problémy v Gréckokatolíckej cirkvi je možne vyriešiť s dobrou vôľou a spoločným úsilím cirkevných predstaviteľov, duchovných a veriacich. Všetci by sme mali rešpektovať ľudské práva každého jednotlivca či skupiny a zachovávať spoločné kresťanské hodnoty, ktoré vo svetle Evanjelia dávajú človeku slobodu a ľudskú dôstojnosť. Pevne veríme, že Cirkev dáva ľudskej slobode a ľudským právam také miesto, aké žiaden iný politický či spoločenský systém. Pevne veríme, že s Vašou podporou a pomocou, slnko pravdy a spravodlivosti zasvieti aj na Rusínov Slovenska.

SLAVA ISUSU CHRISTU !

nasledujú podpisy