List potomka rusínskych vysťahovalcov z Bardejovského okresu na Dolnú zem

Na stránkach Bardejovských novín sme písali o rusínskych vysťahovalcoch z Bardejovského okresu na Dolnú zem v druhej polovici 19. storočia (BN 2006, č. 25-26) a na stretnutie Kurovčanov s ich folklórnou skupinou na tohoročnom festivale Kocúrska žatva v Srbsku.

Jedna sa o pomerne veľkú skupinu našich krajanov zo Snakova, Lukova, Venecie (dnes súčasť Lukova), Kružlova, Becherova, Gerlachova. Krížov, Malcova, Kobýl, Krivého, Bogliarky, Rychvaldu, Hrabského, Livova, Varadky, Rešova, Lenartova, Nižného a Vyšného Tvarožca, Regetovky, Tarnova, Kurova, Petrovej, Cigelky a iných obcí. Z každej z týchto lokalít sa pred 120-160 rokmi kvôli neúrode, hladu a epidémiám, vysťahovalo niekoľko, ba aj niekoľko desiatok rodín. Predovšetkým do oblasti Sriemskej Mitrovice v Srbsku, kde žili kompaktne ako uzavretá etnická skupina. Spájala ich spoločná rusínska reč, národnosť a gréckokatolícke náboženstvo. So starou vlasťou (Hornicou) takmer žiadne písomné kontakty nemali, pretože väčšinou boli negramotní.

Mnohí z nich na Dolnej zemi dosiahli vysoké sociálne postavenie, predovšetkým v rôznych remeslách. Postupne rečovo sa prispôsobovali srbskému prostrediu, avšak pocit príslušnosti k rusínskej národnosti a gréckokatolíckemu náboženstvu bol v nich hlboko zakorenený. Tesné styky udržiavali s Rusínmi (Rusnákami) Vojvodiny, predovšetkým z Ruského Kerestura a Kocúra, ktorí tam žili od polovice 18. storočia a boli zjednotení na báze východoslovenského zemplínskeho nárečia.

V roku 1923 Rusíni Bačky povýšili toto nárečie na kodifikovaný rusínsky spisovný jazyk (ruskú besedu), v ktorej dodnes vydávajú knihy, noviny, časopisy atď. Rusínčina je tam úradným jazykom v administratíve, vyučovacím jazykom v školách (vrátane gymnázií). Na Štátnej univerzite v Novom Sade (meste, ktoré v súčasnosti je kultúrnym centrom Rusínov Srbska) existuje katedra rusínskeho jazyka a literatúry. Rozhlas a televízia v Novom Sade denne vysiela relácie v bačvanskej rusínštine. Nie div, že k Rusínom Báčky sa postupne pridružili aj „bardejovskí" Rusíni zo Sriemu. Mnohí z nich si osvojili ich reč, ktorú v poslednej dobe zavádzajú aj do škôl vo svojich bydliskách. Niektorí za svoju „materskú krajinu" považujú Ukrajinu. Ich folklórny súbor vystupuje v typických ukrajinských krojoch.

Týmto jazykom mi napísal list jeden z potomkov rusínskych vysťahovalcov z Bardejovského okresu, s ktorým som sa stretol na Kocurskej žatve toho toku. Uvádzam ho v plnom znení bez akýchkoľvek zásahov. Poznamenávam, že písmeno h väčšinou sa číta ako ch; dj, tj, nj, Ij - vždy ako ď, ť, ň, ľ, d - ako ď, c_- ako č. Odlišné nárečové slová vysvetľujem v poznámkach.

Počitovani panje Mušinka, serdečni pozdrav od Dejana Bobalja zoz Bikič Dolu. U poznali zrne še na tohoročnej „Žatví" u Kocure. Posilám Vam daskeljo podatki(2) i sliki(3) o Bikiču i joho žiteljoh. Bikič Dol še nahodzi na Pruskej gori u opštinŕ Šid. na drahi5 Šid-lIok. Od Šiduje udaljeni 8 km. odlloku (Horvatska) 10 km, a od Srimskej Mitrovici 40 km. Osnovali" ho Rusini htori prišli zoz mestoh kolo Bardejova. Perši priseljenci prišli 1848. roku, a najvekša čase prišla od 1870. do 1875. roku. S počatku žili po okolnih bregoh, a ked zbudovaná drahá Šid-llok spuščeli še kolo drahi i tu osnovali valal. Do 1954 (roku).

Bikič bul u sostave(7) Privinej Hlavi htori udaljeni njepolni kilometar od Bikiču, a od 1954 roku Bikič Dol samostojni valal (8). U Bikiču jest kolo 350 žiteljoh", od toho najvecej Rusinoh, kolo 65%.

Rusinski prezviska u Bikiču: Balašcak, Bobalj, Bijalko, Dupalj, Šoltis, Jurek, Romanjak, Movčan, Sokol, Sidor, Hnatko, Fajfrič, Majher, Lazor, Kapušinski, Cinkovski, Cirba, Lukač, Kohut, Štefančik, Mohnacki, Soročko. Čižmar, Torma, Sivč, Šproh, Kuruc.

Cerkva zbudovaná od 1900. do 1904. roku, a pošvecena je 28. avgusta 1904. roku na šveto Uspenija Presvjatej Bohorodici i od tedi še na tot dzenj otrimuje kirbaj(10). Škola zbudovaná 1941. roku. Perši učitelj bul Mihajlo Kováč(11). Nješka u školi od peršej po štvartu klasu jest kolo 30 dzeci. U školi še otrimuju (12) hodzini ruskoho(13) jazika i hreko-katoljickej vironauki.

KPD (15) „Ivan Kotljarevski" osnovane 1946. roku. Uspišno robelo do 1980. roku. Nješka robime u ramikoh KPD „Dra Kiš" zoz Šidu jak okremni mesni odbor(17) „Bikič Dol". Člení mesnoho odboru: Hnatko Janko. Majher Mirko, Sokol Miroslav, Lazor Zdenko, Šoltis Vlada, Lazor Jakim, Nad Željko i Dejan Bobalj, jak predsidatelj.

Formovali zme folklórnu grupu (18) „Bikič Dol" u htorej tancujú dvacecero dzeci zoz Bikiču. Mali daskeljo udatní(19) nastúpi(20) po okolnih mestoh, na tohoročnej „Červenej Ruži“(21) u Ruskim Kerestura jak i u serbskim horodu(22) Loznica na manifestaciji „Evropa bez granica", na htorej zme v jedno zoz KPD „Ďura Kiš" zoz Šidu predstavljali Ukrajinu.

Každoho roku na „Rusadlja" (23) organizujeme valjanje (24) majovoho dreva zoz príhodnu (25) prohramu, a v žime otrimujeme rusinski bal. 1985. roku osnovani i fudbalski klub „OFK Bikič". Terašnji predsidatelj kluba Hnatko Dalibor, a potpredsidatelj Romanjak Mirko. Mame i ohnjohasne (26) i lovarske društvo (27).

Išče do šteracetih rokoh prešloho viku u Bikiču še besedovalo „po hornjacki" odnosno na bešedi htoru našo predki prinjesli zoz staroho kraju. Vec še postupno prešlo na ruski jazik jaki še beseduje u Vojvodini. Nješka (28) išče starší žitelje znaju bešedovac na tej starej bešedi.

Posilam vam daskeljo prikladi i slova Mori som čul od starših žiteljoh:
de, što, ďiti, ďitina, učina, horjačo, vozmite, hovoriti, zerkalo, selo, ščikati, lis, hribi (pipenki, holubinki), hornec itd.
- Ja ne budú jisti što ďiti babrali.
- Ked husi čuvati - Pavlina, ked bataki žerti - Natala.
- De pideš?
- Što bude tato?
- Vozmeš vina? - Jak mi date!
- Kume što ste jili, ked ste pirka potratili?
- Ščikaj, sušido, strah velikij ša spustil z lisa.
- De sa pidut kurí nistí? Na kurník, na svinčikl De pidut patkanji? Do mlinu, do vodenici!

Interesantnosc(29): Jedino mi u Bikiču na Viliju pravime varovu mačanku, do htorej še kladu suhi hribi (pipenki).
Bikičanje barz (30) zainteresovaní ked budze možljivosci naščivic naš stari kraj i obisc mesta zoz htorih pohodzime. Tiž tak povolujevam Vas u meno šickih Bikičanoh jak i KPD. Búra Kiš zoz Šidu že bi sce nas naščiveli. Vi osobno jak i dajedno vašo društvo (32) že bi na tot sposob obnoveli vjazi(33) zoz starim krajom.
Vysvetlivky:
1 - niekoľko, 2 - údaje, 3 - fotografie, 4 -okresu, 5 - železničnej trate, 6 - založili, 7 -súčasťou, 8 -samostatný, 9 - obyvateľov, 10 - chrámový sviatok, otpust, 11 - známy rusínsky spisovateľ, 12 - udržiavajú, 13 - rusínskeho, 14 - náboženskej výchovy, 15 - Kulurno-prosvitne družstvo - Kultúrno-osvetový spolok, 16 - samostatný, 17 - miestna organizácia, 18 - skupinu, 19 - úspešné, 20 - vystúpenia, 21 - ústredný festival kultúry Rusínov Srbska, 22 - miestne, 23 - Svätodušné sviatky, Turice, 24 - stavanie, 25 - zodpovedajúcou, 26 - požiarnikov, 27 - poľovníkov, 28 - dnes, 29 - zaujímavosť, 30 - veľmi, 31 - majú záujem, 32 - súbor, 33 - styky.

Verím, že výzva pisateľa na vzájomnú spoluprácu nezostane nepovšimnutou, preto aj ja vyzývam predstaviteľov vyššie uvedených obcí, aby nadviazali družobné styky so svojimi dolnozemskými krajanmi.

Uvádzam adresu pisateľa listu: Dejan Bobalj, Čapajeva 35, 22254 Bikič Dol, Srbsko.

Som presvedčený, že družobné styky medzi dolnozemskými Rusínmi a ich súkmeňovcami v „starom kraji" budú obojstranne prospešnými najmä v súčasnosti, keď Srbsko sa stáva členom Európskej únie.
PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc.