Lúčime sa – Janko Štefánik...
Nad ránom 19. novembra nás vo veku 96 rokov navždy opustil posledný priamy účastník odboja v II. svetovej vojne z okresu Svidník Janko Štefánik.
Ako 17-ročný mladík v lone Kobylnickej prírody sa stretával s ľuďmi, ktorí k nim domov prichádzali so zoznamom, peniazmi a potvrdeniami na nákup životných potrieb pre partizánov. A tak sa stal spoluzodpovedným za ich zásobovanie. Využíval pri tom všetky cesty a chodníky, po ktorých denne pešo putoval do školy do 5 kilometrov vzdialených Giraltoviec.
Zachránil rodinu
Neraz v posledných okamihoch sa dostal z očí žandárov a prisluhovačov ľudáckeho štátu, ktorí hliadkovali na vstupoch do mesta. Často si neskôr spomínal na stretnutia v ich usadlosti na samote s utečencami z vojnových táborov a zbehov. Nevedel komu dôverovať a komu nie. Väčšina však postupne vytvorila partizánsky oddiel Čapajev. Jeho náčelník, nadporučík Kukorelli, ktorého dobre poznal, bol preňho vzorom. Mlieko, syr, maslo, chlieb – všetko rodina rada poskytla tým, ktorí sa i nich zastavili.
Nezabudol však ani na udanie, že prechovávajú partizánov. Keby si práve on včas nevšimol 20 nemeckých vojakov, rodina by nestihla utiecť k partizánom cez roklinu a boli by ich postrieľali a osadlosť vypálili. Dôležitú úlohu zohrával aj ako spojka medzi jednotlivým skupinami, ktorým odovzdával informácie o pohybe nemeckých vojsk a zásobovania.
Na čele ZO SZPB
Po prechode frontu už 19-ročného muža povolali do zásobovacieho oddielu armády, kde spolupracoval s dôstojníkom Červenej armády, ktorý prišiel v bojoch o ľavú ruku a po vyliečení ho vrátili domov. Keď tam našiel len vypálenú dedinu, v zúfalstve požiadal o návrat na front. Tomuto človeku J. Štefánik vďačil mu za dobrosrdečnosť a veľa podnetných nápadov.
Po bojoch pri Liptovskom Mikuláši sa v máji dostal až do Olomouca. V júni 1945 nastúpil vojenskú službu do Ružomberka. Tragická smrť otca 7. mája 1949 ho vrátila domov do Roztok, odkiaľ sa v roku 1961 presťahovali do Giraltoviec. V roku 1954 pochoval 85-ročného deda a v roku 1957 75-ročnú babku, ktorí predtým pochovali všetkých osem detí, vr. Jankovho otca. Od roku 1952 pracoval v podniku na výstavbu a opravu ciest. Postavil si dom a 25 rokov pôsobil ako predseda našej ZO SZPB.
Ľubomír Filo, predseda ZO SZPB v Giraltovciach
Zdroj: FB SZPB
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
26.03.2026
Nejsme etnická skupina, jsme národ!
Preklad textu - ukrajinský jazyk / українськa мовa
S rusínským historikem, vydavatelem, spisovatelem a pedagogem Valerijem Padjakem mluvíme o Rusínech a jejich postavení v rámci současné Ukrajiny. Padjak žije přímo v centru pravlasti…
24.03.2026
Divadlo A. Duchnoviča sa po 80 rokoch vracia k svojej prvej premiére
Prešov, 24. marca – Inscenácia Nešťastím o zem!, ktorej premiéru chystá činoherný súbor Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove na piatok 27. marca t. r., je návratom k prvej premiére tejto umeleckej scény. Došlo k nej pred 80 rokmi – 2. ma…
17.03.2026
Zo spomienok Pavla Hapáka: Boli to ťažké časy
V júni 1945 som ukončil tretí ročník ukrajinského gymnázia v meste Užhorod, ktoré leží neďaleko mojej rodnej obce Pinkovce v okrese Sobrance. Počas maďarskej okupácie sa táto škola nazývala „ruské gymnázium“, po maďarsky „ruszin gimnázium“. Chce…
17.03.2026
Pavel Hapák *1931 †2024
(*25. 12. 1931, Pinkovce, okr. Sobrance – †24.12.2024, Bratislava)
Slovenský historik, odborník na hospodárske, sociálne a politické dejiny Slovenska, najmä na dejiny robotníckeho hnutia a obdobie novoveku a moderny. Narodil sa v roľnícke…
16.03.2026
JÁN (IVAN) ČIŽMÁR - dokumentátor tradičnej ľudovej kultúry Rusínov
Jana Ambrózová
Ján (Ivan) Čižmár, (*1936 v Suchej, okres Svidník), etnograf, zberateľ piesní, muzikant, folklorista, publicista, rusínsky aktivista. Podstatná časť jeho tvorby vznikla ako záujmová dobrovoľnícka činnosť. Celý svoj …
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ sja poraduvav. Oznam na dverjoch labirskoho bordeľu: Dnyska - impotentom tunše (zľava) !
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať