Lúčime sa – Janko Štefánik...
Nad ránom 19. novembra nás vo veku 96 rokov navždy opustil posledný priamy účastník odboja v II. svetovej vojne z okresu Svidník Janko Štefánik.
Ako 17-ročný mladík v lone Kobylnickej prírody sa stretával s ľuďmi, ktorí k nim domov prichádzali so zoznamom, peniazmi a potvrdeniami na nákup životných potrieb pre partizánov. A tak sa stal spoluzodpovedným za ich zásobovanie. Využíval pri tom všetky cesty a chodníky, po ktorých denne pešo putoval do školy do 5 kilometrov vzdialených Giraltoviec.
Zachránil rodinu
Neraz v posledných okamihoch sa dostal z očí žandárov a prisluhovačov ľudáckeho štátu, ktorí hliadkovali na vstupoch do mesta. Často si neskôr spomínal na stretnutia v ich usadlosti na samote s utečencami z vojnových táborov a zbehov. Nevedel komu dôverovať a komu nie. Väčšina však postupne vytvorila partizánsky oddiel Čapajev. Jeho náčelník, nadporučík Kukorelli, ktorého dobre poznal, bol preňho vzorom. Mlieko, syr, maslo, chlieb – všetko rodina rada poskytla tým, ktorí sa i nich zastavili.
Nezabudol však ani na udanie, že prechovávajú partizánov. Keby si práve on včas nevšimol 20 nemeckých vojakov, rodina by nestihla utiecť k partizánom cez roklinu a boli by ich postrieľali a osadlosť vypálili. Dôležitú úlohu zohrával aj ako spojka medzi jednotlivým skupinami, ktorým odovzdával informácie o pohybe nemeckých vojsk a zásobovania.
Na čele ZO SZPB
Po prechode frontu už 19-ročného muža povolali do zásobovacieho oddielu armády, kde spolupracoval s dôstojníkom Červenej armády, ktorý prišiel v bojoch o ľavú ruku a po vyliečení ho vrátili domov. Keď tam našiel len vypálenú dedinu, v zúfalstve požiadal o návrat na front. Tomuto človeku J. Štefánik vďačil mu za dobrosrdečnosť a veľa podnetných nápadov.
Po bojoch pri Liptovskom Mikuláši sa v máji dostal až do Olomouca. V júni 1945 nastúpil vojenskú službu do Ružomberka. Tragická smrť otca 7. mája 1949 ho vrátila domov do Roztok, odkiaľ sa v roku 1961 presťahovali do Giraltoviec. V roku 1954 pochoval 85-ročného deda a v roku 1957 75-ročnú babku, ktorí predtým pochovali všetkých osem detí, vr. Jankovho otca. Od roku 1952 pracoval v podniku na výstavbu a opravu ciest. Postavil si dom a 25 rokov pôsobil ako predseda našej ZO SZPB.
Ľubomír Filo, predseda ZO SZPB v Giraltovciach
Zdroj: FB SZPB
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
25.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
20.02.2026
Rozhovor. Nový objav prináša nádej pre onkologických pacientov
Stanislava Longauerová, autorka
Molekulárny biológ JÁN JAMROŠKOVIČ (*1985, Rešov, okr. Bardejov) z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa spolu s medzinárodným vedeckým tímom podieľal na objave nového mechanizmu, ktorý dokáže pomocou…
19.02.2026
Úspech tímu okolo Dr. Pavla Čekana: 2× Nature Communications za rok
V slovenskom výskumno-inovačnom priestore sa objavil výsledok, ktorý nie je bežný ani v medzinárodnej konkurencii: vedecký tím okolo Dr. Pavla Čekana z MultiplexDX International publikoval v roku 2025 dve štúdie v časopise Nature Communications.…
18.02.2026
Nový objav z archívu KSČ: Sovieti priviezli Husákovi rakety s jadrovými hlavicami
Martin Uhlíř, Respekt
Koncom mája roku 1983 sa v pracovni prezidenta Gustáva Husáka objavila prísne utajená návšteva. Maršal Sergej Achromejev, neskorší náčelník generálneho štábu sovietskej armády, a prvý námestník ministra zahraničnýc…
17.02.2026
Jak se žilo přesídlencům z Podkarpatska v Československu?
Několik poznámek k osudu optantů
AGÁTA PILÁTOVÁ
Jaké byly osudy někdejších československých občanů, které prezident Beneš dekretem zbavil občanství? Mnozí se rozhodli přesídlit do Československa, někteří do Maďarska.
Ke smlouvě mezi …
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Teto Parasko, čom soj kupujete taku vysoku skriňu, mate plafon u spalňi vysoko?
-Ňi, mam vysokoho sušidu...
-Ňi, mam vysokoho sušidu...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať