Ľudia na Zemplíne držali nohy na reťazi

Predvianočné zvyklosti a tradície v regióne Zemplín sú iné, ako v ostatných častiach Slovenska. Žijú tu totiž katolíci aj pravoslávni veriaci.

 

MICHALOVCE. „U nás je dôležité, že sa stretávajú ľudia vyznávajúci kresťanstvo podľa západného a východného obradu. S tým súvisia trochu iné zvyky, hlavne v čase slávenia Vianoc. Napríklad veriaci východného obradu a pravoslávni slávili Vianoce až do druhej svetovej vojny vyložene iba 6. januára,“ informoval etnograf Jozef Hrabovský zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.

 

V súčasnosti došlo k takému zmiešaniu a podvojnosti, že veriaci východného obradu slávia v decembrovom termíne, ale ešte jednu slávnosť si usporiadajú 6. januára.

 

Stridžie dni

V ľudovom prostredí sa prelínali rôzne zvyky, ktoré súviseli s uzavretím starého roka a hlavne s prípravou na vstup do ďalšieho obdobie.

 

„Počas celého decembra predchádzali Vianociam rôzne takzvané Stridžie dni. Ludia sa rôznymi magickými obradmi snažili zabezpečiť či už svoje obydlie, statok alebo rodinu pred vplyvom negatívnych síl. Noc naberá svoju moc a vždy sa jej pripisovala negatívna sila,“ povedal Hrabovský.

 

„Začínali už na svätú Katarínu a pokračovali svätým Ondrejom, mikulášskymi zvykmi a, samozrejme, svätou Luciou,“ prezradil Hrabovský.

 

Na sviatok svätej Lucie mali bosorky najväčšiu moc. „Na Luciu obchádzali väčšinou mladí ľudia príbytky a domácnosti, husím krídlom vymetali zlé sily z domácnosti. Tieto úkony súvisia viac s mágiu ako s nejakým oficiálnym náboženstvom,“ vysvetlil etnograf.

 

Veľmi častý prostriedok magických obradov bolo robenie hluku, či už trúbenie na trúbe alebo robenie rachotu za pomoci rôznych železných predmetov.

 

„Je možné a je aj otázne, či náhodou hlučné ohňostroje a oslavy sa nespájajú tiež s magickým obradom.“
 

Ľudia boli poverčiví

„V rámci svojej poverčivosti robili ľudia aj kresťanské úkony, žili kresťanským životom, ale popritom v ľudovej viere prevládali poverčivosť a mágia. Naučili sa to od svojich predkov a udržiavali dlhodobé tisícročné tradície,“ hovorí Hrabovský.

 

Poverčivosť je tu stále, je to základná ľudská vlastnosť. „Ľudia robia mnoho úkonov, nad ktorými sa ani nezamýšľajú. Sú to veci súvisiace nie s náboženskou vierou, ale s prežitkami pohanského náboženstva. Určite sa v každom človeku nájde trocha poverčivosti. Pomáha zorientovať sa v danej situácii a človek má jasný rámec toho, čo treba vykonať a čo treba urobiť na to, aby sme budúci rok boli šťastní, napríklad čo sa týka tých Vianoc,“ vysvetlil etnograf.

 

Pre Zemplín bola podľa Hrabovského typická ľúbostná mágia. „Hlavne mladé dievčatá robili množstvo úkonov, aby zistili, či sa vydajú alebo nie a za koho. Zvyky boli rôzne, napríklad rátali kolíky v plote, chodili vyniesť smeti a počúvali, odkiaľ zabreše pes, na tú stranu sa mali vydať.“ Typickým zvykom bolo aj varenie pirohov s lístočkami.

 

Slávnostný Štedrý večer

„V rámci ľudového prostredia sa obdobie Vianoc bralo ako začiatok nového roka. Už prežívanie Štedrého dňa smerovalo k tomu, aby boli zabezpečené všetky veci a aby celá domácnosť bola v poriadku,“ uviedol Hrabovský. Do Štedrého dňa muselo byť všetko vyčistené, upratané, smeti vynesené i všetko požičané muselo byť vrátené. Do nového roka vraj treba ísť s čistým štítom.

 

Keď sa už chystali zasadnúť k štedrej večeri, doniesol gazda slamu a uložil ju pod stôl. Taktiež sa zvykla dávať pod stôl dyňa, kvôli ochrane pred zlými mocnosťami. Boli tam aj sekera alebo čerieslo. To ostrie malo odplašiť zlých duchov.

 

„Samotný stôl bol obviazaný kovovou reťazou. Symbolizovala želanie, aby rodina aj na budúci rok držala pokope. Pri stole bol pripravený žochtar alebo vedierko, kde sa odkladalo z každého jedla. Po večeri gazda išiel do stajne a dal najesť zo všetkého aj zvieratám,“ prezradil etnograf.

 

Pred tým, ako si všetci zasadli k štedrovečernej večeri, zvykli si umyť ruky v nádobe, v ktorej boli mince s vodou. Gazda, alebo kto bol v hierarchii najvyššie, predniesol modlitbu, zapálil sviecu a potom si zvykli dať znamenie kríža medom na čelo.

 

Nikto nesmel vstať od stola a nohy museli držať na reťazi. Ak by niekto vstal, porušil by tak súdržnosť rodiny, ale na druhej strane sa tomu pripisovali aj významy voči gazdinej, ktorá sa starala o chod celej večere.

 

„Ak by sa niekto postavil a napríklad primiešal sa gazdinej v ten deň do roboty v kuchyni a pri príprave štedrovečernej večere, verilo sa, že buď z nejakého dôvodu bude nahradená v budúcom roku, čo veštilo v najhoršom prípade smrť, alebo sa rozkmotria v rodine,“ prezradil Hrabovský.

 

Štedrý večer bol tradičný a po skončení sa išlo na polnočnú omšu. Oficiálne kresťanské oslavy spasiteľa sa začínajú 25. decembra. „Je to zmes starších zvykov s kresťanskými tradíciami. Chodili vinšovníci, betlehemci, ktorí koledovali a dedina sa radovala. Mohlo sa chodiť na návštevy a na Štefana bola povolená zábava,“ hovorí etnograf.

 

Nový rok bol ako keby zopakovaním a potvrdením štedrovečerných zvykov, vrátané jedál. Avšak ľudia verili, že sa nemá jesť to, čo má krídla, aby šťastie neuletelo.

 

Autor: Zuzana Ročeňová 
 

Zdroj: 

http://michalovce.korzar.sme.sk/c/8108421/ludia-na-zempline-drzali-nohy-na-retazi.html