Ľudový rezbár Andrej Gavula: Sedím doma kolo pecka a stružlikám

„Nie je dôležité to, čo som v knihe chcela povedať, ale to, čo som v nej povedala. A to musia posúdiť iní, jej čitatelia. Robiť fotografickú knihu o insitnom sochárovi, znamená naladiť sa na jeho vlnovú dĺžku, porozumieť mu, súzvučiť s ním a hlavne získať si jeho plnú dôveru,“ hovorí Daniela Kapráľová, fotografka, výtvarníčka, muzeoedukologička a kurátorka sninského kaštieľa o knihe Andrej Gavula. Je o insitnom rezbárovi z Čabín.

 

ČABINY. Knihu o Andrejovi Gavulovi nedávno slávnostne uviedli do života v Dome kultúry v Čabinách. Súčasťou podujatia bola aj premiéra videofilmu o insitnom umelcovi z dielne fotografa Bohuša Tabáka.

 

„Chcel som, aby sa niečo zachovalo, pre vnukov. Často vyzývam mladých, aby ku mne prišli, rád im všetko ukážem a odovzdám kus svojho majstrovstva. Zatiaľ nemám komu. Bojím sa, že všetko vyjde navnivoč, zanikne. To by bola škoda,“ hovorí Andrej Gavula, prečo sa obrátil na Danielu Kapráľovú, aby sa do knihy pustila.

 

Trvalo dlho, kým sa podarilo zohnať finančnú podporu. Knihu vydalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

 

Vyžarovanie, ktorého už niet

„Už dávnejšie som rozmýšľala nad tým, že stará generácia má v sebe čosi naviac, čo nám chýba, nejaké vyžarovanie, fluidum, poznanie, ktoré naša generácia už nemá,“ pridáva sa Daniela Kapráľová.

 

Preto pred siedmimi rokmi vydala Zuzanku, knihu o svojej mame Zuzane Kapráľovej zo Stakčína, vychýrenej krasličiarke a zberateľke ľudových múdrostí.

 

„Treba sa poobzerať dookola a ľudí, ktorí sú zaujímaví a majú nám čo zanechať, nenechať bez povšimnutia. Bolo mi ľúto, že som takúto stopu nenechala o otcovi, ktorý bol krásny človek. Dávnejšie som rozmýšľala o už zosnulom insitnom maliarovi Sirikovi, egumenovi Čokinovi, o Gavulovi... Som rada, že ma oslovil a lós padol na mňa. Povedala som si, očakávané prichádza neočakávane,“ vyznáva sa.

 

Súzvuk medzi oboma tvorcami je evidentný. „Charakterovo mi Andrej Gavula veľmi vyhovuje. Je prostý, naturálny, na nič sa nehrá. Čo má v očiach a na srdci, to má aj na jazyku. Je dobré, že po ňom ostáva stopa,“ dodáva Kapráľová.

 

Keďže sa podľa vlastných slov viac cíti byť fotografkou, ako historičkou umenia, rozhodla sa pre fotografickú knihu, diptych k Zuzanke.

 

„Kniha rozpráva o ľudovom sochárovi a jeho tvorbe, o prostredí v ktorom žije, o jeho myšlienkach a  názoroch,“ vysvetľuje.

 

Bohuš Tabák a Andrej Gavula. Fotograf natočil o ľudovom rezbárovi videofilm. Foto k článku: Jana Otriová

 

Prvý bol betlehem

Rezbárstvu sa Andrej Gavula, bývalý rušňovodič, začal aktívne venovať až tesne pred odchodom do dôchodku pred necelými dvomi desaťročiami. Predtým zbieral po lesoch samorasty.

 

Ako prvý vyrezal do dreva betlehem. „Keď som v našej cerkvi išiel na mirovanie, videl som betlehem s figúrkami. Povedal som si, že na rok presne taký vyrežem z dreva. Neskôr som robil betlehemy do Roškoviec, Medzilaboriec, Svidníka, Tokajíka, Prahy, do bývalej Juhoslávie a čo ja viem kde ešte. Isusa Christa na kríži som vyrezal vari stokrát,“ hovorí.

 

V dreve zvečnil Čabinčanov pri poľnohospodárskych a domácich prácach, pri oddychu i zábave.

 

To ho už rezbárstvo „chytilo“. Kúpil si poriadne náradie, pravidelne navštevoval plenéry, pustil sa do veľkých  plastík.

 

„Som samouk. Nikdy som sa rezbárstvu neučil, nečítal som odborné knihy. Robím tak, ako cítim,“ dodáva.

 

Na rezbárčenie je najlepšia lipa. Pracuje aj s vŕbou, topoľom, jelšou, klenom, ale aj dubom.

 

„Dôležité je nájsť vhodný materiál kvalitou i tvarom. Tvar sa snažím zachovať, nedávno som spracoval kus dreva, kola v plote, v ktorom som náročky nechal háčiky, kúsky ostnatého drôtu,“ vysvetľuje Gavula.

 

Zdravotné problémy ho obrali o časť síl a prinútili ho prispôsobiť im svoje tvorivé aktivity. 

 

„Chodievam po lese a zbieram palice. Vyrábam z nich bakule. Teraz v zime sedím doma 'kolo pecka' a stružlikám. Nemôžem sedieť len tak bez roboty. O štvrtej je už tma. Čo budem, televízor pozerať?“ dodáva.

 

Kde inde ako v rodisku

Aj keď u Andreja Gavulu platilo, že doma nikto nie je prorokom, odborná verejnosť ho „odhalila“ a ocenila hneď na začiatku.

 

„Stalo sa mi, že sa mi ľudia vysmievali, vraj načo to robím. Aj závideli. Mysleli si, že na plastikách zarábam veľké peniaze,“ hovorí.

 

Ale keď sa rozhodovalo o tom, kde knihu uviesť do života, rozhodnutie bolo jednoznačné. „Nech je to v Čabinách. Veď Gavula vlastne Čabinčanov po celý čas v malých soškách zobrazuje,“ hovorí Kapráľová.

 

„Pozval som všetkých Čabinčanov. Každému darujem knihu,“ dodáva Gavula.

 

Ďalšie prezentácie knihy sú naplánované v Prešove a v Bratislave.

 

Dostávanie sa pod kožu bolo príjemné

Súčasťou uvedenia knihy do života bola aj prezentácia videofilmu o rezbárovi z dielne fotografa Bohuša Tabáka.

 

„Je to prvý a zatiaľ posledný pokusný projekt o človeku, ktorý chce robiť niečo viac ako len tradične 'prežívať' a snaží sa po sebe niečo zanechať,“ hovorí.

 

Opakované návštevy u Gavulovcov a „dostávanie sa pod kožu“ boli podľa Tabáku príjemné. „Chcel som zachytiť v dreve celý rok, všetky ročné obdobia. Bolo zaujímavé pozorovať tvorbu autora i to, ako každé ročné obdobie prináša rôzne starosti a radosti a tiež ako vek limituje tvorivé možnosti,“ dodáva.

 

Čabinskú premiéru filmu pokladá skúsený fotograf za „prvú verziu“. „Je to hobby domáci projekt. Nikam sa neponáhľam,“ hovorí.

 

Ambíciu prezentovať film širšej verejnosti a na iných fórach autor nemá. „Dám ho posúdiť ľuďom, ktorí sa vo filmárčine vyznajú viac. Robím to hlavne pre radosť.“

 

Bohuš Tabák fotí v Zázrivej, na Šumiaci, v Bielorusku. „Ľudia sú v ostatnom čase po masáži médií veľmi nedôverčiví voči akémukoľvek zásahu do súkromia. Nájsť si k nim cestu je zložité. Aj preto som rád, že verzia filmu vznikla a máme čo ukázať,“ uzatvára.

 

Autor: Jana Otriová

Zdroj:  http://humenne.korzar.sme.sk/c/7616120/ludovy-rezbar-andrej-gavula-sedim-doma-kolo-pecka-a-struzlikam.html