Ľudské práva za širokorozchodnú

Vláda vytvára dojem, akoby v otázke ľudských práv bolo u nás všetko v poriadku, že táto problematika je len nevinnou zábavkou mimovládnych aktivistov, a štát nemá v tejto veci už vlastne čo riešiť.

Pokúšam sa odosobniť, hoci to celkom nejde, aby som neupadol do jednostranného subjektivizmu pri posudzovaní toho, ako ľavicová vláda naložila s ľudskými právami. Presnejšie, ako sklamala v agende, v ktorej by sa od nej očakávalo práve posilnenie, a nie výrazné oslabenie či zúženie tejto štruktúrovanej témy. Dokonca by mohla, napríklad v oblasti sexuálnych menšín, presadiť také politiky, ktoré sa ani mne v bývalej konzervatívno-liberálnej koalícii nepodarilo (je to totiž ľavicová téma par excellence).
 

Vláda hneď v prvých dňoch neobsadením postu podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť fakticky znefunkčnila jediné orgány menšinovej participácie - Radu vlády pre ľudské práva, výbor pre národnostné menšiny a ďalších sedem výborov. Zlikvidovala tak neľahko vybudovanú konštrukciu, ktorá zabezpečovala aktívnu účasť národnostných menšín a ľudskoprávnych mimovládnych organizácií na správe vecí verejných a zmysluplnom dialógu s vládou.

Vláda však zrušením exekutívneho ľudskoprávneho orgánu deštruovala aj vykonateľnosť zákona o používaní jazykov národnostných menšín, čo je neštandardný zásah do právneho systému štátu. A čo je nemenej vážne, likvidáciou postu vicepremiéra marginalizovala a znefunkčnila aj Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý stráca týmto svojho exekutívno-politického partnera.
 

S osobitným postavením ľudských práv v exekutíve ľavicová vláda neráta. Naopak, vymenila ich za navrhovaného podpredsedu vlády pre ekonomiku, veľké investičné celky a širokorozchodnú trať, čím akoby a priori naznačila nedostatočnú funkčnosť či dôveryhodnosť ministerstva hospodárstva a občanovi predhodila páčivý ekonomický populizmus. Pri ňom sa má zabudnúť, že pri nesystémovom rozdrobení agendy medzi viacero ministerstiev a ani len v náznakoch konkrétnymi právomocami nedefinovanom splnomocnencovi pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť hrozí, že táto agenda za ľavicovej vlády celkom zanikne.

Tá vo svojom programovom vyhlásení konštatuje, „že vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života dlhodobo existuje úplná a efektívna rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostným menšinám a osobami patriacimi k väčšine".

Vláda síce toto môže konštatovať, ale tým sa výrok sám osebe ešte nestáva pravdivým. Stačilo by si prehrať parlamentnú rozpravu spred necelého roka k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín, aby si človek uvedomil rovnosť menšín a väčšiny v slovenskom sociálnodemokratickom prevedení. Pretože fakt, že úplná a efektívna rovnosť je zatiaľ len ideál, dosvedčuje reálna prax - nielen štátnej moci.
 

Ak napríklad úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť nebude mať možnosť reálne ovplyvniť beh vecí, ak nebudú fungovať participatívne mechanizmy, ak sa ombudsmanka a Národné stredisko pre ľudské práva naďalej budú boriť s problémami, ak sa neurobia zásadné kroky v ľudskoprávnej výchove, ak sa ďalej budeme iba prizerať stavaniu mentálnych či betónových múrov, ak budeme tolerovať či dokonca ospravedlňovať praktiky segregácie vo vzdelávaní detí a rómskych komunít vôbec, tak citované konštatovanie bude len prázdnym heslom a Slovensko stratí prinajmenšom jedno volebné obdobie na budovanie spravodlivej, tolerantnej a prosperujúcej demokracie.

Je pochopiteľné, že dnes sú v popredí otázky spojené s krízou a vláda na túto nôtu populisticky hrá, ale projekt EÚ nie je iba o ekonomike. Je o dodržiavaní ľudských práv vo vzťahu k národnostným menšinám a všetkým zraniteľným skupinám, občanom, ktorých dôstojnosť je neustále ohrozovaná. Aj preto, len zdanlivo paradoxne, treba neustále zdôrazňovať, že agenda ľudských práv nemá iba hodnotový, ale aj ekonomický rozmer.

Spojitosť medzi presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv a prosperitou spoločnosti je totiž očividná, iba program ľavicovej vlády si to dostatočne nevšíma. Vytvára dojem, akoby v tejto veci bolo u nás všetko v poriadku, že táto problematika je len nevinnou zábavkou mimovládnych aktivistov, a štát, ten stále viac paternalizujúcejší štát, nemá v tejto veci už vlastne čo riešiť. Ako hovorí staré maďarské príslovie: Tu máš nič a dobre ho drž! Tak je to aj s ľudskými a menšinovými právami v programovom vyhlásení vlády.

Rudolf Chmel,
predseda výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

Zdroj: www.pravda.sk