Ludvík Svoboda, český politik a armádny generál

25. 11. 1895 sa narodil v českom Hroznatíne v okrese Třebíč Ludvík Svoboda, československý armádny generál a politik, prezident ČSSR. V roku 1915 narukoval do rakúsko-uhorskej armády, bojoval na východnom fronte a v roku 1916 sa dostal do ruského zajatia. V Rusku vstúpil do československých légií, zúčastnil sa na bitkách pri Zborove a Bachmači a v bojoch na Transsibírskej magistrále. Od roku 1922 bol dôstojníkom československej armády. V rokoch 1923 – 1931 slúžil v Užhorode a dobre spoznal situáciu na Podkarpatskej Rusi. Pre jej lepšie pochopenie sa naučil po rusínsky a po maďarsky, istý čas dokonca učil maďarčinu na Vojenskej akadémii v Hraniciach. V rokoch 1942 – 45 velil československým vojenským jednotkám v ZSSR. Na podnet generála Heliodora Píku sa zaslúžil o oslobodenie Rusínov držaných v sovietskych gulagoch a odsúdených za prechod sovietskych hraníc v rokoch 1939 – 1941. Pomohol ich zaradiť do československých jednotiek. Spolu prešli bitkami od Buzuluku až do Prahy. Najťažšie boje zažili v Duklianskom priesmyku. Určitou mierou sa podieľal aj na vývoji udalostí na Podkarpatskej Rusi v októbri až novembri 1944. V rokoch 1945 – 1950 bol ministrom národnej obrany, potom ho odvolali z funkcie. V rokoch 1950 – 1951 bol námestníkom predsedu vlády, rok na to ho však aj krátko väznili. Potom dva roky pracoval v roľníckom družstve. Neskôr sa stal náčelníkom vojenskej akadémie a v roku 1968 ho zvolili za prezidenta, ktorým bol až do roku 1975. Je známy aj tým, že v auguste 1968 podpísal moskovské protokoly o okupácii Československa. Zomrel 20. 9. 1979 v Prahe.

Autorka textov: Táňa Rundesová