Má ísť naprieč Európou. Dôležitý koridor viazne u nás

Poľský sen o cestnom prepojení Baltského mora s Čiernym a Egejským viazne na Slovensku. Maďari majú svoju časť takmer hotovú.

Má ísť naprieč Európou. Dôležitý koridor viazne u nás

Pred 11 rokmi sa sedem štátov dohodlo, že postavia medzinárodnú diaľnicu. Mala by prekrížiť Európu a spojiť Pobaltie až s Balkánom. Takzvaná Via Carpatia má byť dlhá tritisíc kilometrov, s plánovanými ďalšími vetvami na Bielorusko a Ukrajinu má dosiahnuť dĺžku takmer deväťtisíc kilometrov. Jednou z krajín, ktoré na výstavbe participujú, je aj Slovensko. Zatiaľ však nie príliš úspešne.

Kým Maďarsko svoju časť pomaly dokončuje, poľská strana hlási, že najdlhšiu časť z celej Via Carpatie dokončí v roku 2026. To, že u nás je tempo pomalšie, môže podľa poľskej strany spôsobiť v budúcnosti kolaps dopravy.

(Ne)rovné podmienky
Diaľnica sa mala u nás začínať na severovýchode Slovenska, neďaleko Bardejova. Následne by išla okolo Svidníka, Prešova, Košíc a ďalej na juh. Podľa posledného sčítania dopravy z roku 2015 bola intenzita dopravy na najväčšom hraničnom priechode do Poľska v tejto časti krajiny 2 700 vozidiel denne. Ak by sa medzinárodná diaľnica nedobudovala, bola by podľa prognóz poľského rezortu dopravy v roku 2035 šesťtisíc vozidiel za deň. Avšak po dokončení Carpatie očakávajú niekoľkonásobne vyšší nárast. Analytik Ineko Ján Kovalčík však tento odhad kritizuje ako neodborný. Podľa neho je nátlak Poľska na jednej strane neférový, keďže ich diaľnice stoja aj pre terén výrazne menej ako tie slovenské.

Kilometre hotovej poľskej rýchlostnej cesty na tomto koridore väčšinou nepresahujú náklad 10 miliónov eur. Napríklad v prípade severného obchvatu Prešova je cena 30 miliónov.

Na druhej strane však odborník nespochybňuje dôležitosť cesty. Najväčší problém podľa neho nie je intenzita, ale pomer kamiónov, ktoré svojou pomalou jazdou na úzkych cestách neraz spôsobujú kolóny. „Treba vytvoriť riešenie, ktoré umožní predchádzať pomalé vozidlá, ale nemusí to byť nutne štvorpruh,“ povedal Kovalčík. Ako riešenie spomína prídavné pruhy či striedavý trojpruh.

Chýba toho veľa 
V súčasnosti sa na tejto trase na Slovensku stavajú dve časti obchvatu Prešova. Tento rok by do súťaže mala ísť podľa plánov aj jeho posledná tretia časť. Plány štátu v ďalších úsekoch smerom na Poľsko sú málo známe. Doteraz z úst ministra dopravy odzneli vyjadrenia o možnom financovaní chýbajúcich 55 kilometrov R4 na severe cez PPP projekt. Ide však o významnú investíciu, ktorej predpokladaná hodnota je po súčte všetkých ôsmich úsekov až 900 miliónov eur.

V hodnotení Útvaru hodnoty za peniaze skončila najvyššie cesta medzi Lipníkmi a Kapušanmi, na piatom mieste.Najnižšie zas časť Hunkovce – štátna hranica, a to na 95. mieste. A to aj napriek tomu, že v procese príprav paradoxne vedie.

Podľa Kovačíka vyrábajú tlaky na výstavbu zo strán samospráv, ako aj okolitých krajín nežiaduci vplyv na objektívnu priorizáciu. Nie každý úsek R4 na severe je podľa neho rovnako dôležitý. Prvenstvo má, ako povedal Kovalčík, diaľnica medzi Svidníkom a Stropkovom. Súčasťou cesty je úzky horský priechod Šarišský Štiavnik. „Cesta je porovnateľná so starou cestou cez Branisko. Nemá vhodné podložie, asi pred šiestimi rokmi sa síce pomerne nákladne rekonštruovala, opäť však nie je v dobrom stave,“ povedal Kovalčík. Rovnako vytypoval úsek hneď za Prešovom, Lipníky – Kapušany, nie však za odhadovanú sumu 100 miliónov eur za štyri kilometre. Na kilometer by to teda znamenalo 25 miliónov, čo je podľa odborníka vzhľadom na to, že v tom nie je zahrnutý tunel, neprípustné.

zdroj:
https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2308570-z-pobaltia-na-balkan-koridor-viazne-u-nas
 
Foto:
Zdroj: SNÍMKA: FACEBOOK VIA CARPATIA