Maďari idú počtom nadol. Mostu sa správa o menšinách nepozdáva

 

V počtoch Slovensku za posledné roky klesajú Maďari, rastú Rómovia i Rusíni. Aj takéto závery priniesla vládou odobrená Správa o postavení a právach národnostných menšín. Kým však Úrad vlády považuje správu za komplexný obraz života menšín, toto konštatovanie sa nepozdáva opozičnému Mostu-Híd. 
 
Jeho poslanci vidia neobjektívny a skreslený obraz. Podľa nich z pôvodnej správy vypadli dôležité body.
Bývalý splnomocnenec vlády pre menšiny László Nagy upozornil, že v nej bola napríklad aj zmienka o negatívnych protimenšinových vyjadreniach viacerých ústavných činiteľov. V Most preto oznámili, že si zakladajú vlastnú radu pre národnostné menšiny.
 

Kálmán Petőcz, bývalý šéf sekcie ľudských práv na úrade vlády, si myslí, že vláda správu vôbec nemala prijímať. "Mala sa radšej sústrediť na ďalšiu správu, ktorá je plánovaná na marec 2014, a tú mala dať vypracovať dobre, korektne a hlavne so zapojením samotných menšín," povedal pre SITA.
 

Maďari na ústupe
Správa podrobne život menšín nerozpisuje. Zahŕňa skôr štatistické ukazovatele. Tie hovoria napríklad o vývoji počtov. Ukázala, že v okresoch, kde mala doposiaľ výrazné zastúpenie maďarská menšina, Maďari akosi miznú. Kým v roku 2001 sa ich pri sčítaní hlásilo vyše 520-tisíc, o desať rokov neskôr ich bolo o 62-tisíc menej.   To, že čísla smerujú nadol, autori správy vysvetľujú len stručne. Dôvodom má byť prirodzený úbytok, migrácia či asimilácia, teda zmiešané sobáše.
 

"Prihlásenie sa Maďarov k slovenskej národnosti má pragmatický charakter," vysvetľuje sociologička Sylvia Porubänová. Menšinová príslušnosť podľa jej slov dnes neprináša nejaké väčšie benefity. "Možno len z hľadiska kultúrnej identity, no menej z hľadiska každodenného života."
 

Riešia, ako prežiť
Menšiny si skrátka uvedomujú, že stavať na nižšej entite, sa nevypláca. Navyše, sami majú čo robiť, keďže sa musia obracať na trhu práce a sústrediť sa na bazálnu zábezpeku živobytia. "Segment národnostnej identity potom ustupuje do úzadia. Vidíme to aj v deklarovaných prejavoch. Národnosť už dnes nie je struna, na ktorú sa politikom oplatí hrať."

Pokiaľ ide o participáciu menšín na verejnom živote, politický analytik Pavol Marchevský pripomína, rozhodujú elity, ktoré v menšín vzídu. "To, že sa v politike môže viac pretraktovať téma Maďarov než Rusínov, však súvisí s ich početnosťou a schopnosťou osloviť občanov týchto národností," dopĺňa. Ak by aj Rusíni tiahli do volieb, úspech môžu mať len v regióne. Pre ich nízku početnosť totiž nemajú šancu dostať sa do parlamentu.
 

Neťahajú za jeden koniec
Iné počty sa ukazujú pri Rómoch. Tí v nich za posledných desať rokov porástli. Podľa sčítania žije na Slovensku vyše 106-tisíc príslušníkov rómskej menšiny. Nedávno zverejnené výsledky z Atlasu rómskych komunít však hovoria o štvornásobku. To, prečo sa neangažujú, súvisí najmä s ich ekonomickým postavením. 
 
Hoci aj Rómovia majú skúsenosť s mnohými iniciatívami, podľa Marchevského sa ukazuje, že nedokážu ťahať sa jeden koniec. "Tam sa ukazuje i sociálny rozmer. Politické správanie je totiž odvodené aj od ekonomickej situácie. Ak sa tá prelomí do extrémnej chudoby, záujem o spoločenské dianie je minimálny. Potom sme svedkami extempore ako rozdávanie zemiakov za hlasy na komunálnej úrovni," hovorí.
 

Štát zlyháva pri riešení práv znevýhodnených detí
Správa zároveň upozorňuje, že z pohľadu vzdelania sú Rómovia naďalej skupina občanov, ktorí dosahujú to najnižšie.
 

Uvedomenie u Rusínov
Pomerne dynamický rast zaznamenali aj Rusíni. Najvýraznejší nárast zaznamenali v okrese Stará Ľubovňa, kde sa ich počet medzi rokmi 2001 a 2011 zdvojnásobil. Neznamená to však, že by sa Rusínom rodilo viac detí. Ide skôr o zvýšené hlásenie sa k menšine.Doposiaľ sa časť Rusínov zvykla hlásiť k slovenskej, no i ukrajinskej národnosti.
 

Na Slovensku podľa štatistikov dnes žije 33,5-tisíca Rusínov. Takisto asi 30-tisíc Čechov. Tí sú sústredení najmä v okolí Bratislavy, Skalice či Trenčína. Svoje zastúpenie majú na Slovensku u Nemci, Ukrajinci, Poliaci, Chorváti či židovská menšina.
 

"Natiahnuté ruky"
Marchevský tvrdí, že šéf vlády Robert Fico pri menšinách otočil o 180 stupňov. Napríklad tému Maďarov symbolicky stopol hneď v úvode, keď sa stretol s maďarským partnerom Viktorom Orbánom, s ktorým si v rokoch 2006 - 2010 nevedeli prísť na meno. 
 
Fico si však v tomto roku neodpustil protimenšinovú rétoriku pri viacerých príležitostiach. "Stáva sa módnou zvyklosťou, že od menšín vídame predovšetkým požadovačné, ale nijaké povinnosti voči štátu, skôr natiahnuté ruky, ale minimálne pestovanie občianskych cností,“ znel Ficov výrok na adresu menšín.  Žal zaň kritiku aj u predsedu frakcie Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente. Strany ako Most-Híd a SMK na margo výroku pripomenuli, že šéf Smeru útokom odpútava pozornosť od nezamestnanosti.
 

Duch jednoty v rozmanitosti
Porubänová podotýka, že často zabúdame na to, že jedným zo základných princípov v Európe je dnes jednota v rozmanitosti.

Rasové prenasledovanie sa začína slovnými útokmi
"Napokon je to aj leitmotív Únie, ktorý nás má spájať. Rozmanitosť regionálna má byť podporovaná v záujme mnohorakosti, ktorá sa aj v histórii ukázala ako prínos. Jedna vec je ale deklarácia, druhá sú sťažené sociálno-ekonomické podmienky."
 

To, že sa premiérov výrok nestretol s masívnejším protestom menšín, môže podľa nej spôsobovať aj to, že v ťažkých časoch sa menšiny pridávajú k hlavnému prúdu. "Snažia sa dákym spôsobom nevyčnievať. Ak majú nejaké požiadavky, tak maximálne na úrovni jazyka, zvykov, kultúry. Je to viditeľné v celej Európe."

 

Stanislava Harkotová
 

Zdroj: http://aktualne.atlas.sk/madari-idu-poctom-nadol-mostu-sa-sprava-o-mensinach-nepozdava/slovensko/spolocnost/?utm_source=aktualne03&utm_medium=centrum&utm_campaign=hp