Maďarič ustupuje aj maďarčine. Nezmysel má opraviť nezmysel.

Niekoľko mesiacov potom, ako začal platiť zákon o štátnom jazyku, vznikol aj návod na jeho dodržiavanie. Na viacerých miestach si so zákonom protirečí.

Minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru zmierňuje silu svojho jazykového zákona. Do pripomienkového konania poslal návod, ako si nejasný zákon vyložiť. Po kritike od viacerých prísnych pravidiel používania jazyka ustúpil. Vládne zásady musí ešte schváliť vláda.

Jazykový zákon
- zaviedol nové pokuty, až do päťtisíc eur;
- v úradnom styku prikazuje až na výnimky slovenčinu;
- jazyk menšiny nový výklad dovoľuje za určitých podmienok v úradnom rozhovore kdekoľvek na Slovensku - uvoľnenie pravidiel sa vzťahuje aj na pošty a lekárov;
- povinnosť používať slovenčinu v služobnom styku medzi sebou platí pre vojakov a policajtov;
- všetky nové pamätníky a pamätné tabule musia mať nápis najskôr v slovenčine, schvaľuje ich ministerstvo; 
- aj v slovenčine musia byť kultúrne programy a letáky.
 

Ministerstvo netradične zákon vysvetľuje aj ustanoveniami, ktoré hovoria iné, ako samotný zákon.
Jazykový zákon zhoršil vzťahy Slovenska s Maďarskom, Budapešť do sporu zapojila aj Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Jej vysoký komisár pre národnostné menšiny Knut Vollebaek varoval, že zákon by mal byť objasnený pred jeho zavedením do praxe.
 

„Pri príprave dokumentu ministerstvo kultúry spolupracovalo s expertmi vysokého komisára," povedal včera hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Ministerstvo tvrdí, že materiál konzultovalo aj so zástupcami menšín, SMK ani Most-Híd však medzi nimi neboli. SMK sa včera k dokumentu nevedela vyjadriť, podľa Mostu je zákon zlý a vykonávací predpis ho nezlepší.
 

Hlavným ústupkom Maďariča je, že úradný styk bude možný aj v inom ako v štátnom jazyku aj na územiach, kde nežije vyše 20-percentná menšina.
 

Na pošte po maďarsky vo dvojici
Napríklad po maďarsky sa tak bude môcť občan rozprávať s úradníkom aj v Lučenci, kde žije asi 13 percent Maďarov. Aj to však iba dovtedy, kým sa nepridá niekto tretí, kto nebude maďarskej národnosti a s komunikáciou v menšinovom jazyku nebude vyslovene súhlasiť.
 

Zákonu nerozumeli viaceré organizácie. Na vykonávací predpis čakajú od septembra, keď začal zákon platiť.

Napríklad Slovenská pošta poslala svojim zamestnancom príkaz používať iba slovenčinu, neskôr pridala výnimku pre menšinové územia. Nový výklad však hovorí, že poštár sa môže so zákazníkom rozprávať kdekoľvek aj menšinovým jazykom. Čo v prípade, že návštevníkom pošty pár metrov od okienka bude prekážať napríklad maďarčina, však zákon ani jeho zásady neriešia.
 

Voľnejšie na lekárov, prísne na políciu
Ministerstvo so zákonom ustupuje aj pri lekároch. Aj tu možno podľa vládnych zásad prakticky používať aj iné jazyky ako slovenčinu. Ministerstvo však ambulancie kontrolovať vôbec nebude.
 

Prísny je zákon aj naďalej na ozbrojené zložky. Policajti pri služobných veciach môžu aj medzi sebou komunikovať iba v slovenčine. Toto pravidlo bolo už v starom zákone. Teraz im však za jeho porušenie hrozí pokuta.
 

Ministerstvo sa ani pri korekciách nevzdalo zásahu do minulosti. Naďalej má platiť príkaz vymeniť pamätníky a pamätné tabule bez slovenského nápisu. Týka sa to tabúľ osadených medzi 1. januárom 1996 a koncom augusta 2009. Ministerstvo netrvá na výmene pamätníka, ak má nápis v slovenčine aspoň taký veľký ako cudzojazyčný, hoci poradie je nesprávne.
 

Nové pamätníky musia mať zasa nápis najskôr v slovenčine, schvaľovať ich bude rezort kultúry.
 

Martina Kováčová


Nezmysel má opraviť nezmysel

Že sa zákonu o štátnom jazyku nedá porozumieť bez vyše dvadsaťstranového manuálu, najlepšie ukazuje, ako to je s jazykovou a právnickou vybavenosťou ministerstva kultúry, aj s kvalitou samotného predpisu. Ale dĺžka sprievodcu po galaxii lingválnej legislatívy je len jedným z dôvodov, prečo čerstvo zverejnený návrh dokumentu „Zásady vlády o štátnom jazyku SR" vedie k celkom inému návrhu - zrušiť celý zákon.

Výkladový návod je sám nezrozumiteľný. Hovorí, že človek sa môže s úradníkom rozprávať po maďarsky aj na slovenskom území, ak „pri takejto komunikácii nie je prítomná tretia osoba, ktorá nie je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny alebo ktorá je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny a neprejaví výslovný súhlas s ústnou komunikáciou v jazyku menšiny". Ak teda na pošte stojí v rade za Maďarom Slovák, nesmie sa používať maďarčina? A treba si pýtať aj súhlas všetkých Maďarov na pošte?

Na viacerých miestach manuál ukazuje na nezmyselnosť zákona. V úvode state venovanej vzťahu lekár - pacient sa píše, že používanie jazyka „v komunikácii medzi personálom a pacientom... nepodlieha dohľadu nijakého orgánu". Načo to potom do zákona pchali? V časti o ukladaní pokút stanovujú pravidlá interpretácie neskutočných dvadsaťjeden kritérií, ktoré majú štátne orgány brať do úvahy, pričom zhodnotenie minimálne jedenástich z nich musí byť súčasťou odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty. Nemali by všetky náležitosti rozhodnutí byť dané zákonmi?

A v niektorých miestach dokument zavádza vlastnú úpravu - napríklad u lekára sa podľa „zásad" vlastne môže hovoriť hocijako, ak sa na tom obe strany dohodnú, čo však v zákone nie je. Jeden nezmyselný predpis sa Maďarič snaží opraviť druhým. Najľahšie by pritom bolo chybný zákon zrušiť.

Lukáš Fila