Makovická struna a problém s konferovaním
Začiatkom decembra sa v bardejovskej športovej hale uskutoční ďalší ročník prehliadky rusínskych ľudových piesní Makovická struna. Doposiaľ hlavný organizátor tejto prehliadky, ktorým je Zväz Rusínov-Ukrajincov na Slovensku (ZRUS) ani raz nereagoval na výzvy Rusínskej obrody na to, aby táto prehliadka rusínskych ľudových piesní bola konferovaná v reči rusínskej a slovenskej. Konferencieri podujatia sa stále prihovárajú obecenstvu iba v reči ukrajinskej a slovenskej, pričom musíme uviesť, že drvivá väčšina piesní pochádza z rusínskych obcí východného Slovenska a je naspievaná v jazyku rusínskom. Ako ZRUŠ, tak aj ďalší spoluorganizátori prehliadky zabúdajú, alebo zatajujú tú skutočnosť, že Makovická struna prezentuje bohatstvo rusínskej ľudovej kultúry a že toto bohatstvo je duchovným dedičstvom Rusínov na Slovensku. To, že sa na prehliadke konferuje aj po slovensky, považujeme za správne, keďže Slovensko je našou vlasťou a medzi návštevníkmi Makovickej struny je mnoho občanov slovenskej národnosti. Nepochopiteľnou skutočnosťou je ale to, že aj keď prešlo už 16 rokov od novembra 1989, funkcionári ZRUŠ stále pokračujú v nútenom ukrajinizačnom štýle prace, ktorého podstata je v tom, že všetko rusínske považujú za ukrajinské, či za tzv. „rusínsko-ukrajinské". Táto metóda práce je nielen v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v rozpore s Rámcovým dohovorom Rady Európy o ochrane práv národnostných menšín.
Na každej Makovickej strune sa funkcionári ZRUŠ a konferencieri prihovárajú návštevníkom po ukrajinsky, pričom ani raz po rusínsky. Návštevník prehliadky, ktorý nepozná skutočné pomery nášho regiónu, je takto dezinformovaný, takže môže nadobudnúť dojem, že ukrajinčina je bežnou dorozumievacou rečou v našom okrese, ako niekde v Kyjeve či vo Lvove. Tento dojem však vonkoncom nezodpovedá pravde. Ani na jednej rusínskej obci nie je dorozumievacou rečou medzi občanmi ukrajinčina, občania medzi sebou rozprávajú po rusínsky, prípadne po slovensky. Ako čudne by to vyzeralo, keby sa na prehliadkach slovenského folklóru vo Východnej či v Detve konferovalo len po česky alebo po poľsky?
Takýto postup organizátorov Makovickej struny považujeme za nerešpektovanie princípov demokracie a porušovanie práv rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku, pretože kultúra Rusínov sa takto nezákonne prikrýva pokrývkou s nápisom ukrajinská kultúra, či fiktívnou „rusínsko-ukrajinskou" kultúrou. Veď zatiaľ čo k nejestvujúcej rusínsko-ukrajinskej národnosti sa pri sčítaní obyvateľov v roku 2001 neprihlásil ani jeden občan Slovenska, tak k rusínskej národnosti sa prihlásilo vyše 24 000 obyvateľov Slovenska a k rusínskemu materinskému jazyku viac než 54 000 občanov Slovenska.
Z uvedeného dôvodu sa obraciame na všetkých organizátorov Makovickej struny, najmä na Zväz Rusínov - Ukrajincov, ako aj na ďalšie kultúrne a samosprávne inštitúcie, aby rešpektovali práva Rusínov a neuplatňovali metódy násilnej nútenej ukrajinizácie Rusínov z päťdesiatych rokov minulého storočia. Vyzývame ich, aby rešpektovali práva Rusínov na Slovensku, ich kultúru a dedičstvo a zabránili jej zneužívaniu v prospech ukrajinskej národnosti. Rusini si neželajú, aby ZRUŠ, ktorý zastupuje ukrajinskú národnostnú menšinu si prisvojoval rusínsku ľudovú a duchovnú kultúru. Zabráňte dezinformovaniu obecenstva a verejnosti napríklad aj tým, aby sa pri označovaní národnostnej príslušnosti piesní používali prívlastky naša pieseň, naša kultúra, ale aby bolo jasne a nedvojzmyselne povedané, že ide o rusínske piesne a rusínsku kultúru. Žiadame vás, aby ste rešpektovali skutočný stav vecí, aký v našom kraji je, vrátane práva Rusínov chrániť si svoje , kultúrne a duchovné bohatstvo, ktoré je súčasťou širšie ponímanej slovenskej kultúry.
Ivan Bandurič predseda OV Rusínskej obrodyAktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ