Malí Vietnamci u nás strácajú materčinu

V bratislavskej základnej škole zavádzajú vietnamčinu. Deti prisťahovalcov už materčinu dobre neovládajú. Vietnamci žijúci u nás strácajú kontakt so svojimi deťmi. V škole či s kamarátmi sa rozprávajú po slovensky, vietnamčinu používajú len doma. Aj mená majú slovenské. Tono Ming, Linda Hujan. „Rasizmus nie je problém, najväčším je pre nás jazyk,“ povedal Ngo The Luc, predseda vietnamskej komunity u nás.
 

Základná škola v bratislavskom Novom Meste chce pomôcť. Deti bude učiť vietnamčinu a rodičov slovenčinu. Škola ponúkla priestor, učiteľky zaplatia Vietnamci. V základnej aj materskej škole majú asi 30 vietnamských detí, radi na hodinách privítajú aj slovenské. Dospelí Ázijčania hovoria po slovensky často len veľmi málo a žijú v úplne inom svete ako ich deti. Celé dni sú v obchode či reštaurácii, deti aj mimo školy opatrujú slovenské dôchodkyne. Malí Vietnamci tak vyrastajú viac v slovenskom prostredí. 

„Zatiaľ zisťujeme záujem, všetko budeme vedieť od septembra, keď sa výučba začne,“ povedala riaditeľka ZŠ Odborárska Ľubica Daneková. Nepôjde podľa nej len o výučbu jazyka, spoznajú aj  zvyky či národné jedlá.

Už sú tu polstoročie
„Na Slovensku žije asi päťtisíc Vietnamcov. Najviac v Bratislave, potom na Považí a v ďalších mestách,“ povedal Ngo The Luc. Prví do socialistického Československa prišli v 50. rokoch minulého storočia. Vojnou zničenému Vietnamu sme pomáhali vychovávať odborníkov. Väčšina z nich prišla na technické školy, robotníci pracovali v strojárskych podnikoch. Po páde socializmu prišli o prácu ako prví, začali teda obchodovať so žiadaným lacným textilom. Dnes pribúdajú reštaurácie.
 

Trhy opúšťajú
„Obchod už toľko nejde, a tak hľadajú inú cestu aj vo firmách či fabrikách,“ povedala Nguyen Minh Keng z Únie vietnamských žien na Slovensku. Prišlo aj veľa Číňanov.
Vietnamskí prisťahovalci sa často uzatvárali do málo viditeľných komunít, s domácimi sa stretávali málo.

Ich deti sú iné
V zahraničí sa objavil výraz banánové deti, navonok žlté,  vnútri biele. Výučba vietnamčiny má deťom pomôcť pochopiť svet ich rodičov. „Ako tínedžeri vietnamské veci často odmietajú. Potom sa však ku koreňom okolo dvadsiatky vracajú,“ povedala Eva Pechová z Klubu Hanoj z Prahy.
Do Česka nedávno prišla nová vlna vietnamských prisťahovalcov. Práca pre nich nie je, zostali zadlžení. „Na Slovensko už noví neprichádzajú, vedia, že je to tu už ťažké. Hanoj sa veľmi rýchlo rozvíja. V Česku je našich veľmi veľa a hanbíme sa, čo tam robia,“ povedal vietnamský podnikateľ Ngujen Who Niem.
 

 

Čo je najväčší problém Vietnamcov u nás?
Nemáme nijaký problém, je to tu pre nás druhý domov. Trápi nás, že naše deti zabúdajú vietnamský jazyk a zvyky. Otec a mama často nevedia dobre po slovensky, deti zase po vietnamsky. Rodičia sú celý deň v práci a potom si večer doma nerozumejú.
 

Ako vznikol nápad výučby vietnamčiny?
Starosta bol s nami oslavovať lunárny nový rok a poprosili sme ho o nejaký priestor pre komunitu. Vznikol teda tento nápad .
 

Stretli ste sa na Slovensku s rasizmom?
Dnes je to oveľa lepšie. Bývam v Bratislave tridsať rokov, pracoval som v lodeniciach v Komárne, potom na ambasáde. Vtedy naši vietnamskí chalani zbili cudzích ľudí. Vyriešilo sa to, odvtedy problémy už nie sú. Myslím, že žijeme pokojné životy.
 

Ako sa medzi sebou rozprávajú vaše deti?
Už po slovensky. Starší nedávno skončil právo, mladší je prvák na vysokej škole ekonomickej. Narodili sa tu, do Vietnamu chodia radi, ale len na dovolenku.
 

Čím sa na Slovensku živia Vietnamci dnes?
Obchodíky už nejdú, aj reštaurácie išli o polovicu dole. Obed za tri eurá ľudia berú, že je drahší ako za sto korún.
---------

O komunite
na Slovensku žije asi päťtisíc Vietnamcov,
začali k nám prichádzať pred šesťdesiatimi rokmi,
ako socialistickú výpomoc sa u nás učili pracovať v strojárskych podnikoch,
v Česku je ich odhadom asi 60­-tisíc, tretina prišla za posledných päť rokov.
-------------

 

Michal Trško
 

Zdroj: www.sme.sk