Maliarsky plenér by uvítali aj v Humennom

V uplynulých týždňoch sa 21 ľudí zo Slovenska, Poľska a z Ukrajiny stretlo v rekreačnom stredisku Bystré pri poľskom Baligróde v Beskydách, kde sa zúčastnili na 7. Medzinárodnom maliarsko-fotografickom plenéri partnerských miest. Organizovalo ho poľské kultúrne stredisko Puchatek v zastúpení Márie Kepy a samospráva mesta Sanok. Mesto Humenné reprezentovali Ľudmila Hanáková, Daniela Kapráľová a Drahoslava Zalaiová.

„Daniela Kapráľová sa venuje umeleckej fotografii, Ľudmila Hanáková a ja výtvarnému umeniu. Zúčastnili sme sa aj na plenéroch v Maďarsku, ja som bola tiež v Rumunsku. Kedysi sa po dobné podujatie konalo v Humennom. Pozývaní naň boli aj umelci z part nerského mesta Sanok. A práve na základe týchto starších kontaktov nás teraz oslovili,“ objasnila nám pozvanie na plenér Drahoslava Zalaiová. Umelci absolvovali viaceré poznávacie výlety, prezreli si to najzaujímavejšie a najkrajšie, čo región ponúka. Ľudmilu Hanákovú najviac zaujali kultúrne pamiatky. „Boli to najmä pravoslávne drevené kostolíky a židovský cintorín v Lesku. Pestrý bol aj výlet do Sanoku, skanzen a múzeum ikon." A práve výstava ikon v sanockom múzeu sa stala najsilnejším zážitkom pre Danielu Kapráľovú. „Počula som, že majú veľkú zbierku, ale netušila som, že bude taká úžasná. Ikony som si bola pozrieť až dvakrát a dvakrát som tam presedela dve hodiny. Výstavu určite navštívim ešte raz. Pre mňa to bolo akoby zastavenie času, vnútorná túžba po raji. Vtedy som si uvedomila, čo je to umenie. Prítomnosť pravých nepoškodených ikon z 15. storočia podčiarkol odborný výklad.“ Umelci mali možnosť pozrieť si tunajšiu krajinu aj zhora, naskytli sa im krásne zábery prírody. Okolitá príroda, Beskydy a ar chi tektú ra boli pre nich inšpi rá ciou. Maliarsku tvorbu tak spojili s relaxáciou.

Záver plenéru tvorila výstava, na ktorej každá z nich zanechala svoje dve práce. Podľa Ľudmily Hanákovej je ťaž ké povedať, ktoré diela zúčastnených umelcov upútali najviac. „Ich tvorba ukázala, že každý z nás sa na danú skutočnosť pozerá inými očami, že výtvor každého je zaujímavý a špecifický.“

Drahoslavu Zalaiovú zaujalo, že si v závere plenéru mohla prezrieť rôzne maliarske prístupy, farebnosť, kolorit. Všetci výtvarníci sa podľa nej snažili svojim štýlom, vnímaním a cítením podať videné. Danielu Kapráľovú vystavené diela veľmi dobre školených maliarov očarili z psychologického hľadiska. „Pod ľa nich som si vytvárala povahové vlastnosti pre mňa neznámych ľudí. Ich výtvory prezrádzali to, čo možno predo mnou skryli. To bol pre mňa nevšedný rozbor.“

Pre Drahoslavu Zalaiovú bol maliarsko-fotografický plenér ukážkou, ako sa dajú zblížiť ľudia z rôznych strán hraníc. „Bez strachu a s mierom v duši sme mohli prejsť hranice, nikto nás neprenasledoval. Aj tá kvapka v mori znázornila, ako sa možno správať k tradíciám, k histórii, k hosťom a k ľuďom všeobecne, ako sa možno venovať prírode, kultúre, turistom. A na ozaj sa od nich máme čo učiť, vážiť si svoju históriu a architektúru.“ Daniele Kapráľovej priniesla účasť na plenéri dobrý pocit z konfrontácie videnia ľudí rovnakej „krvnej skupiny“.

Potešilo ju, že nie každý myslí len na peniaze, ale že ľudia chcú vidieť aj krásno a vyprodukovať ho, uvedomovať si, akú energiu môže dávať okolitá krajina. „Obdivuhodná bola nielen kva lita výtvarného umenia v múzeu v Sanoku a profesionáli z ikonopisnej maľby, ale aj výstava súčasných poľských autorov. Ja plenéry veľmi neuznávam, česť výnimkám, ale tu bola latka nasadená veľmi vysoko. To ma milo prekvapilo. Výtvarné umenie sme rovalo k realistickej maľbe, ku klasike. Sanok je čo do počtu obyvateľov síce väčší ako Humenné, ale výstavy tu sú neporovnateľné. Pre mňa je dôležité s ľuďmi sa najprv spoznať a potom dedukovať pocity na plátno. Preto som do Sanoku išla v očakávaní, či som urobila dobre. Odchádzala som však maximálne spokojná a keby bola možnosť, zúčastnila by som sa znova. Hoci som mala vnútorné výčitky, že som mohla vyprodukovať ešte viac.“ Umelkyne by zhodne prijali, keby sa podobné podujatie konalo aj v Humennom.

Podľa Drahoslavy Zalaiovej je plenér prospešným zámerom stretávania sa so susedmi a cestovania po svete. Krása takejto myšlienky spája ľudí s rovnakými záujmami a umožňuje im potom podať pozitívnu správu ľuďom a rodine o tom, čo pekné prežili. „A práve tým ich môžeme ovplyvniť vo vedomí a dosiahnuť, že sa začnú na ľudí prichádzajúcich z druhej strany pozerať inakšie. Práve preto sa na takýchto podujatiach zúčastňujem veľmi rada. Ich súčasťou sú totiž pekní, čistí ľudia, ktorí majú svoje záľuby, oddávajú sa im a šíria tak pozitívne správy. A keď vám je sympatický človek, hneď vám je sympatické mesto a štát, z ktorého pochádza.“

Jana Veľasová