Maličká obec Havranec nemá dosť peňazí. Rozpredáva pozemky 

Zbavuje sa ôsmich parciel s rozlohou takmer stotisíc metrov štvorcových.

HAVRANEC. Jedna z najmenších dedín na Slovensku chystá veľký predaj svojich pozemkov. Obec Havranec vyhlásila verejnú obchodnú súťaž, v ktorej ponúka osem parciel.
Najmenšia má 222 metrov štvorcových, najväčšia takmer 83-tisíc, väčšina sa však pohybuje okolo tisícky metrov štvorcových. Dovedna ide o 91 117 štvorcových metrov.

Na hranici s Poľskom
Havranec sa nachádza v okrese Svidník, pri hranici s Poľskom, trvalo tam žije plus mínus trinásť obyvateľov. Starostom Havranca je Milan Ščerba (za Most-Híd, aktuálne v koalícii s SNS), ktorý získal sto percent hlasov voličov, bolo ich presne deväť. Väčšinu obyvateľov tvoria starší ľudia. Obec naposledy zaujala ako „daňový raj“. Niekoľko rokov nemuseli jej obyvatelia platiť nijaké dane, ani poplatky.

Najnovšie sa obec rozhodla predať rozsiahle niekoľkohektárové pozemky v extraviláne i intraviláne. Súťaž bola vypísaná 8. novembra, uzávierka je 26. novembra.
Čo sa v Havranci deje? Aký je dôvod takého rozsiahleho predaja majetku?  Podľa Milana Ščerbu si je potrebné uvedomiť, že Havranec je malá obec, samotný starosta obce pracuje len na tretinový úväzok.

Nemajú dosť peňazí, chcú čo najviac
„Z príjmov samosprávy nie je jednoduché zabezpečiť ani len bežný štandard samotného chodu obce, obecného úradu a podobne. Preto prípadné príjmy z predaja predmetných pozemkov by samospráva mohla využiť na rozvoj obce, resp. na dobudovanie infraštrukúry, spolufinancovanie projektov,“ opísal hlavný účel predaja pozemkov, ktoré sú predmetom obchodnej verejnej súťaže.

Zdôraznil, že postupujú v súlade so zákonmi a zámer na prevod vlastníctva nehnuteľného majetku schválilo obecné zastupiteľstvo. Zvolili formu obchodnej verejnej súťaže a schválili aj jej podmienky.

„Obec Havranec aj preto zvolila ako spôsob prevodu daných pozemkov obchodnú verejnú súťaž, lebo tento spôsob prevodu nehnuteľností by mohol vygenerovať vyššie kúpne ceny za jednotlivé pozemky,“ zdôraznil starosta.

„V prípade, ak sa nájdu záujemcovia o jednotlivé parcely, na ktoré predložia relevantné návrhy na uzatvorenie kúpnych zmlúv, až potom bude obec zvažovať, či pristúpi k samotnému prevodu jednotlivých pozemkov pre úspešných záujemcov. V opačnom prípade má samospráva možnosť zrušiť celú obchodnú verejnú súťaž,“ doplnil.

Nie je jasné, čo s utŕženými peniazmi
Obec si teda ponechala zadné vrátka. Pozemky nakoniec predať nemusí. Otázka, prečo ich predáva, však nebola dostatočne zodpovedaná.

Milan Ščerba síce tvrdí, že peniaze majú ísť na „rozvoj obce“, prípadne na „dobudovanie infraštruktúry, spolufinancovanie projektov“, ale konkrétny účel nespresnil, ani keď sme sa ho na to znovu pýtali.

Či je cieľom zvýšiť počet obyvateľov, postaviť chalupovú osadu alebo niečo iné, to nie je jasné.

Na strane druhej je známe, že obec má problém zabezpečiť svoj bežný chod.

Ak by sa však kapitálové peniaze určené na rozvoj mali použiť na chod obce, teda sa „prejesť“, to by malo stáť naozaj za dôkladné zváženie.

Predať sa dá iba raz
Oslovili sme aj odborníka na samosprávu. Politológ Michal Kaliňák je hovorca a tajomník rady expertov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

„Predaj majetku je legitímny nástroj na zvýšenie príjmov samosprávy, avšak treba otvorene konštatovať, že majetok je možné predať iba raz a preto ide o neopakovateľný príjem, čo je úplne iné, ako napríklad jeho dlhoročný prenájom a z toho plynúce príjmy,“ konštatoval odborník.

Poukázal na to, že na Slovensku máme takmer tritisíc samospráv, z ktorých 2 661 má do tritisíc obyvateľov.

Obce tvoria 96 percent všetkých samospráv.

„Slovensko je typická vidiecka krajina, v ktorej je potrebné na základe 30-ročných skúseností komunálu výraznejšie podporovať medziobecnú spoluprácu, kooperáciu viacerých samospráv, ich spoločnú koordináciu miestneho rozvoja a napokon aj to, aby dokázali podpornými mechanizmami viaceré obce spolupracovať na výkone agendy. A to zvýši efektivitu činností a zabezpečí, aby samosprávy dokázali ľuďom na určitom území poskytnúť svoje služby spoločne.

Kaliňák: Budúcnosť je v úzkej spolupráci obcí
Kaliňák vidí budúcnosť samospráv, najmä tých menších, v spolupráci, v zdieľaní expertov, ale tiež považuje za potrebné presadiť, aby prenesené kompetencie neboli na pleciach všetkých samospráv. Nie všetky totiž na to majú.

Podľa jeho slov je tiež potrebný audit kľúčových originálnych kompetencií a treba ich nastaviť tak, aby zohľadňovali odlišnosti obcí.

„Nemôžu mať malé dediny, okresné mestá, krajské metropoly i hlavné mesto rovnaké tisícky kompetencií,“ povedal.

„Popri odstupňovaní kompetencií je vhodné ísť aj cestou rozšírenia daňových možností samospráv z hľadiska podielových daní. Určite nie je vhodné, dokonca je to obrovské riziko, uvažovať o daňovom mixe. Ale napríklad naviazanie samospráv aj na časť výnosu dane z príjmov právnických osôb by mohla pomôcť každej samospráve, na území ktorej vykonáva podnikateľský subjekt činnosť.“

Michal Kaliňák dodal, že v januári chystá ZMOS polročnú analýzu.

„Bude sa venovať alternatívnemu financovaniu municipálneho rozvoja, zrealizovali sme audit prenesených kompetencií a momentálne pracujeme na inventúre kľúčových originálnych kompetencií, takže budeme mať dostatok argumentov a kvantifikované dopady navrhovaných opatrení.

MICHAL FRANK

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22266685/malinka-obec-havranec-nema-dost-penazi-rozpredava-pozemky.html

Foto:
Obec Havranec.
(Zdroj: Obec Havranec)