Mária Senajová spomína na druhú svetovú vojnu

Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život desiatky miliónov ľudí. Túto hrôzu prežila aj Mária Senajová, ktorá pochádza z Krušinca a momentálne žije v Stropkove. Keď sa to všetko začalo, mala len sedem rokov. Porozprávala nám svoje spomienky a zážitky z tohto obdobia.

 

„Doma sme boli ôsmi. V Krušinci sa do nášho murovaného domu nasťahovali Nemci aj so štyrmi ukrajinskými zajatcami. Germánom sme veľmi nerozumeli, no ako tak sme sa pochopili napríklad posunkami. Oni mali u nás vlastnú izbu a my so spomínanými Ukrajincami sme sa tlačili v kuchyni. Raz mi jeden z nich, Ivan, pošepol, či by som mu neotvorila v noci dvere, že by chcel odísť. Súhlasila som. Tak sa podarilo utiecť jemu a jeho kamarátovi Nikolajovi. Ráno, keď sa fašisti zobudili a videli, že im dvaja zajatí zmizli, urobili veľký cirkus. Vypočúvali nás, vzali kone a hľadali ich po lese, no neúspešne,“ hovorí. 

 

Neskôr sa Nemci rozhodli vysťahovať rodinu na smer Žipov. Mária mala chorú mamku a tí, ktorí mali nejaké zdravotné problémy, mohli ostať doma. Hlava rodiny s tým však nesúhlasila. Dokonca sa im podarilo presvedčiť Nemca, ktorý dovolil, aby doma mohla ostať aj Mária. Nakoniec však odišli všetci. „Naša cesta bola dlhá. Chodili sme od domu do domu, z dediny do dediny. Vystriedali sme mnoho rodín, u ktorých sme bývali. Nikde sme sa dlho nezdržali, vždy nás prišli vyhnať na iné miesto,“ spomína. Keď sa blížili k Prešovu, Máriin otec rozhodol, že by bolo lepšie, keby zvolili iný smer. Nenápadne sa teda pokúsili otočiť voz, na ktorom išli inou stranou. Nikto si to našťastie nevšimol a tak sa dostali do obce, ktorá sa dnes volá Gregorovce. 

 

Tam im richtár ponúkol bývanie v starej škole, kde zostali až do ukončenia bojov. Keď všetko utíchlo, prišiel k nim ich známy, učiteľ, ktorý sa ich spýtal, či sa nechcú ísť pozrieť do Krušinca. On išiel tiež, chcel vedieť, ako to tam po tom všetkom vyzerá. Máriin brat Janko sa rozhodol, že pôjde. „Pamätám si, ako by to bolo teraz, že sa týždeň nevracali. Báli sme sa o nich, a tak sme sa so súrodencom Jurajom vybrali za nimi. Išli sme pešo. Našťastie, nie celú dobu. V Kapušanoch sme prenocovali u jednej rodiny, stretli sme známych, ktorí už išli na jarmok do Giraltoviec. S nimi sme sa zviezli a nakoniec sme sa autom s nejakou českou légiou dostali do Stropkova,“ opisuje. Keď došli do Krušinca, brat Janko s učiteľom sa práve vracali naspäť do Gregoroviec. Mária s bratom Jurajom už ostali v rodnej dedine. Nakoniec sa v Krušinci zišla celá rodina. 

 

Pani Senajová tvrdí, že prežila šťastný život napriek tomu, čím všetkým si musela prejsť.

 

Petra Kapová