Marián Heveši: ...že je to až umelecké

Naozaj nezvyčajný je debutový part istej nežnej rusínskej huslistky. Ona sa volá Miroslava Lacová-Hupcejová, jej prvotina Aura (Prešov, Spolok rusínskych spisovateľov Slovenska, 2006). S autorkou sa stretávame v jej tvorivej etape (na ceste) od hudby – povedzme, že striktne organizovanej výpovede – k výpovedi básnickej, v jej prípade k výpovedi uvoľnenejšej, ktorá si v podobe akéhosi intímneho denníčka ešte len hľadá svoj výraz.

A tvrdím, že autorka vykročila, hľadá správnym smerom: teplo, teplo, už-už horúco, veď hudobno-básnická dvojdomosť ešte hádam nikoho nezasamovraždila; básnikom, s ktorými napríklad prekladateľsky komunikujem (Tyčyna, Iwaszkiewicz...), pomohla, paradoxne, aspoň na istý čas – k tvaru s puncom univerzálnosti, vymanenosti z hroziaceho (hrozivého) dobového kŕča, no a v prípade mladučkej Miroslavy – z kŕča regionálno-folklórneho. Pravda, nad týmto debutom však aj tak treba prižmúriť jedno oko, lebo novodobá rusínska literatúra je ešte len v stave zrodu; prižmúriť ho treba rovnako, ako sa už viac ako polstoročie prižmuruje nad literatúrou z toho istého regiónu, ktorá je písaná po ukrajinsky.

Paradox: vyznenie Hupcejovej debutu je tak sympaticky neumelé (neumelé – pozri výkladový slovník), že je to až umelecké. A pôvabné i pôvabne autentické, to zdôrazňujem: lebo autorka má teraz približne dvadsaťtri rokov; keď vyšla táto knižka, mala približne dvadsaťjeden, keď ju komponovala, mohla mať osemnásť? Alebo dvadsať? Chcem tým povedať, že dielko je jej veku adekvátny, slušný výkon, a to počnúc názvom, ktorý je v našich končinách zaiste veľmi originálny (v novšom zmysle ako „bioradiácia, „biopole“, aspoň dúfam), hoci vo svete je slovo aura vo väzbe na umenie veľmi frekventované, ba dokonca – ako tvrdí teoretik science-fiction a iných fajnovostí Ondrej Herec vo svojej fundamentálnej štúdii – „...slovo aura sa vrátilo do moderného jazyka spolu s vpádom nového iracionalizmu a používa sa hádam na všetko, vrátane následkov pitia istého dunihlavu,“ teda slušný debutový výkon počnúc názvom a pokračujúc i končiac subtílnym výrazivom, či inak povedané – literárnou artikuláciou, metódou (použijem zabehanú floskulu) tzv. „letmých kontaktov so skutočnosťou“, ale i jej finalizáciou (básničky Kto som?, Absurdum, Zaspal si, Nie sama!, Igozán, Nezažínaj a rad ďalších).
Potešenie je na mojej strane.

Vyšlo v RAK-u č.11 (november 2008)


Revue aktuálnej kultúry RAK dostanete kupiť v distribučnej sieti spoločnosti Mediaprint-Kapa a v špičkových knihkupectvách.
Elektronický nákup (aj staršie čisla) na adrese www.slovart.sk
Objednavky v predplatnom prijíma redakcia (aj mailom).
Informácie o inzercii podáva redakcia (aj mailom).
Obsahy RAK-a a vybrané texty na www.slovart.sk
Kontakty: Slovart/RAK, Bojnická 10, P.O.Box 70, 830 00 Bratislava 3.
Tel (02) 49201800 Fax (02) 49201899