Martin Lacko: Dotyky s boľševizmom

Dokumenty spravodajstva slovenskej armády 1940-1941

(I) Hlásenie spravodajského referenta Okresného veliteľstva HG v Medzilaborciach z 10. apríla 1941 o informáciách prenikajúcich z bývalých poľských území, že sovietska armáda sa pripravuje na vojenské obsadenie susedných krajín pod heslom „spojenia všetkých Slovanov"

Duplikát.

Prísne dôverné!

A. Zábredský, zprav. ref. OVHG v Medzilaborciach. Situačné hlásenie z posledných udalostí. Okresnému veliteľstvu HG v Medzilaborciach. Kedže v poslednej dobe dejú sa v okrese veci, ktoré môžu mať podstatný vliv na štruktúru štátu, lebo nežiadúci tieň na činnosť miestnych činiteľov a žandárstva, podávam toto hlásenie:

1. Okres pokojný. Po vykázaní troch mníchov rádu Vasiliánov1 v Medzilaborciach z Medzilaboriec, začalo sa silne povrávať, že v Medzilaborciach šarapatia komunisti. R Hučko, miestny gr. kat. farár aj dostal výhražný list s podpisom, že to robia komunisti. Tento rad je politicky orientovaný „Ukrajinského". Vedúci provincial Šebestián Sabol, pochádza z Prešova, jeho otec je dozorcom väzňov na krajskom súde v Prešove, kde bol aj vychovaný. Ostatní členovia rádu sú buď chlapci z okolia Prešova, alebo cudzinci. Všetci sú však Ukrajinci v politickom smýšľaní a otvorene pracujú za uzatvorenie Velkej Ukrajiny, do ktorej by mal patriť aj tento okres - kraj.

Hneď po prepustení, čiže vykázaní troch mníchov, dostal prepúšťací dekrét od. učiteľ na rus. mešť. škole Štefan Mikolýn a Ivan Hopko, tiež Ukrajinci - cudzinci pôvodom. Tieto dekréty zakročením Mikolýna boly MSaNO ihneď odvolané. Taktiež zakročením provinciala Sabola na ÚŠB, boly zrušené vypovedacie dekréty vypovedaných mníchov.

V tejto dobe boli to práve uvedení Ukrajinci, ktorí začali v Medzilaborciach šíriť, že sa tuná vzmáha komunizmus. V skutočnosti bol však pokoj. Nateraz vec celkom urovnala sa, teda kampaň ihneď prestala, keď uvedení na svojich miestach zostali.

Z komunizmu boli upodozrievaní ľudia, ktorí práve opačne pracovali a pracujú. Teda vedú boj proti komunizmu a pripravujú sa na to, že ak by bola v SSSR prevedená kontrarevolúcia, aby mohli účinne zasiahnuť. Je to medzinárodná organizácia, ktorá hlavnú centrálu má v Juhoslávii. V nej sú prevážne Rusi, emigranti, zutekavší z býv. Ruska pri revolúcii komunizmu. V našom kraji sú to mladí nacionálni učitelia na ruských školách, študenti a iní vzdelanci, pochádzajúci z roľníckych rodín tunajších obcí. Vedúcim je učiteľ Michal Franko v Palote, syn železničiara z Vydrani. Títo sú v Medzilaborciach soskupení okolo spolku „Duchnoviča".2 V boji proti komunizmu v našom kraji pracuje:
Vasil Dribňak, učiteľ v Kalinové, Jozef Bunganič, učiteľ v Kalinové, Andrej Suško, Medzilaborce, vedúci ruského spolku, Andrej Dribnák, Michal Zaričnák, Vasil Gališin, vysokoškoláci v Bratislave a iní. Že skutočne pracujú proti komunizmu, je odvodené už tým, že tam, kde jeden z nich pôsobí, nikdy hnutie v prospech SSSR, alebo pre komunizmus v minulosti nebolo a nie je ani teraz. Poznám ich rodiny, tiež každého osobne, všetok život a prácu a preto je to správne. Nateraz je ich hnutie nám prospešné, lebo sú nám nápomocní pri potieraní komunistického hnutia v okrese. Tam, kde z týchto ľudí, alebo ktorí nie sú v tejto organizácii, nepôsobí, je všade v minulosti badateľné silné komunistické hnutie /býv. Habura a Certižné - Ňagov/. Je však otázkou, že ako by bolo, ak by režim v SSSR sa zmenil. Vtedy iste by si žiadali pripojenie tam. Je to smer veľkoruský. Nateraz sú za spoluprácu so Slovákmi a sú lojálni.

Z Ukrajincov dobre vojenský je ako špión a aj funguje Štefan Mykolýn. Spolupracuje s armádou a získava zprávy z obsadeného SSSR - býv. Poľsko. Je však pôvodom z Ukrajiny. Pôvodne má byt židom, po prevrate mal byť údajne aj komisárom v SSSR, pozdejšie zutekal a teraz pracuje v prospech utvorenia Veľkej Ukrajiny. Táto vec sa vyšetruje a údajne vyšetrovanie vedú žandári v Medzilaborciach. Mimo mníchov Ukrajincov v tomto pracuje i Ivan Hopko, učiteľ- Ukrajinec, ktorý i v noci z 4. - 5. apr. 1941 bol preč. Po vrátení tvrdil: „Nemci Sánok evakujú. Ženy a deti musely preč, zostalo vojsko a úradníctvo. Hranice sa zosilňujú." Takto sa vyslovil dňa 7. apríla 1941 na stanici v Medzilaborciach. Ich posol mal dôjsť do Medzilaboriec 10. apríla 1941. Vo veci som zistil toto: Na území, ktoré majú Nemci, teda bývalé Poľsko po rieke San, bol prevedený súpis koni a záprahov k vojenskej službe. Lud vtom vidí to, že sa mu budú tieto veci rekvirovať. Tiež bolo zo strany Nemcov sústredenie určitých vojenských síl po rieke San a niektoré holé kopce osadené stromovím. Za bývalého Poľska tuná ľud bol smeru ukrajinského. Bol aj po osadení Nemcami, teraz ale začína silné hnutie za SSSR.3 Na časti zabratej z Poľska SSSR sa pracuje na opevneniach po brehu rieky San, taktiež zriaďujú sa letiská, ktoré sú doposiaľ slabo obsadené. Ako je zistené, majú na tejto čiastke cez 172 letísk. Vojaci SSSR na brehu rieky San spievajú: „Až projdeme rieku San, bude spojenie všech Slovanu". Tieto zprávy si však presne overiť nemôžem, lebo nemám sa ako do Sanoku dostať a s tamojšími Nemcami spoluprácu nadviazať.4

Smer ukrajinský v tunajšom okrese nemá pôdu, lebo je cudzí. Pospolitý ľud je za spoluprácu so Slovákmi v tomto priestore a hraniciach ako teraz jestvujú. Ukrajinský smer smeruje k utvoreniu Veľkej Ukrajiny a počíta aj s týmto krajom, ktorý by patril sem. Z tohto stanoviska posudzuje činnosť rádu Vasiljanov Mikolína a Hopku. Keď títo boli prepustení, lebo vykázaní, naraz sa začalo velké hnutie komunizmu, takže je podozrenie, že sami to vyprovokovali. Odvolanie prepúšťacích dekrétov MŠaNO pôsobilo dojmom, ako by vláda nemaia moci, ale musela sa riadiť podľa zakročenia Nemcov a Ukrajincov. Trebalo si vec pred vydaním veľmi uvážiť. Mikolín, ako zpravodajca, lebo špión cenné služby vykonal v prospech nášho ťaženia do Poľska, koná aj teraz. Len spôsob podávania jeho zpráv v minulosti nebol dobrý. Jedno však treba uvážiť, že on nikdy nemôže byť pre nás Slovákov spoľahlivým a osvedčeným, lebo akonáhle začalo hnutie za Veľkú Ukrajinu, všetko použije proti nám, teda Slovenskému štátu. Preto keď boli potrební nemali sa im vydávať uvedené dekréty.

Nateraz sa vrátil z Nemecka bývalý vedúci a hlavný činiteľ komunizmu v tomto kraji Buchla. Tento pôvodom je cigáň, späť nechce ísť. Bol v SSSR cez mesiac, odkiaľ zutekal. Je teraz pozorovaný a jeho činnosť sledovaná.

Bárz HG žiadala preloženie financov Kvapila, Raka a Komana od pohraničnej stráže z Paloty, doposiaľ sa nestalo. Je to potrebné v záujme získavania zpráv nami a Nemcami v tomto kraji. V okrese je kľud a spokojnosť. Hnutie v prospech SSSR nie je. Pospolitý ľud si chváli terajší režim, vedenie hospodárske i politické, je nadšeným stúpencom Šaňa Mácha, ktorého si veľmi obľúbili a zvlášť po jeho návšteve v Medzilaborciach.

Účinnú propagandu v okrese viesť nemôžem, lebo nemám nateraz dopravného prostriedku a nemá ho ani OVHG. Okres je vždy pod vlivom všelijakej propagandy a keď by bola účinná propaganda, je to jeden z najpokojnejších okresov.

Na stráž!

Andrej Zábredský v. r., okresný zpravodajský referent
Medzilaborce 10. apríla 1941

Na základe overenie za správnosť:
Pavol Zvolenský, okresný veliteľ HG


Poznámky
1 Správne baziliánov

2 Spoločnosť (Spolok) A. Duchnoviča bola založená z iniciatívy Štefana Fenčika na Podkarpatskej Rusi v roku 1923. Oproti opozičnej orientácii - proukrajinskej „Prosvite" sa Duchnovičov spolok hlásil k rusínskej národnosti, ale bol rusofilsky orientovaný. V jazykovej oblasti preferovali ruštinu ako literárny jazyk a jazyk, ktorý mal byť aj vyučovacím jazykom Rusínov (smerovali k rusinizovanej ruštine). Patrila sem aj časť šarišskej a zemplínskej rusínskej inteligencie.

3 Na prelome 19. - 20. storočia sa vytvorili v etnickom ukrajinskom prostredí juhovýchodného Poľska (Lemkovina) dve politické orientácie: proukrajinská a rusofilská. Predstavitelia prvej považovali Lemkov za časť ukrajinského národa. Rusofili sa orientovali na Rusko a považovali sa za časť ruského národa. Napriek tejto politickej roztrieštenosti prevažovala v regióne v rokoch 1919 - 1939 rusofilská orientácia. Silnejšie pozície proukrajinského smeru sa udržali iba na východe Lemkoviny. V septembri 1939 Lemkovina, podobne ako väčšia časť Poľska, sa ocitla pod nemeckou okupáciou. Okupanti sa predovšetkým snažili využiť poľsko-ukrajinské napätie stupňujúce sa už pred 2. svetovou vojnou. Podporovali proukrajinský smer a ich predstaviteľov, otvárali ukrajinské školstvo a Ukrajincov verbovali do policajných zložiek. Útokom nacistického Nemecka na Sovietsky zväz v roku 1941 sa na jednej strane ukázali skutočné zámery nacistov voči Ukrajine a na druhej strane sa prejavilo sklamanie Ukrajincov predtým podporujúcich nemecké agresívne plány proti Poľsku a ZSSR v očakávaní vytvorenia samostatnej ukrajinskej štátnosti. Väčšina ukrajinských nacionalistov v dôsledku toho spoluprácu s Nemcami prerušila a v odvete zato ich nemecké orgány likvidovali. Pozri HALCZAK, B. - ŠMIGEL, M.: K problematike postavenia Lemkov v Poľsku v prvej polovici 20. storočia a ich presídlenie do Sovietskeho zväzu. Akcia „ Visia", s. 187-191.

4 Aj z ďalších zdrojov máme potvrdené, že v niektorých rusínskych obciach vládlo na jar 1941 všeobecné presvedčenie o skorom príchode boľševickej armády. Pozri napr. MIČIANIK, R: C. d., s. 44.


Martin Lacko - Dotyky s boľševizmom (Dokumenty spravodajstva slovenskej armády 1940 – 1941), vydal Ústav pamäti národa (www.upn.gov.sk), edícia Dokumenty
Cena: 7.50 € / 226 Sk