Masívny výbuch v Prešove zaskočil aj experta na výbušniny

Dekan košickej baníckej fakulty: Únik plynu do domu mohol viesť popri potrubí.

KOŠICE, PREŠOV. Tragický výbuch plynu v prešovskej bytovke, ktorý zasiahol širokú verejnosť na celom Slovensku, zaskočil aj odborníkov z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (TUKE).

Dekan Michal Cehlár, ktorý sa okrem iného zaoberá problematikou výbušnín a procesom explózií, uviedol, že v prvom rade ide o ľudskú tragédiu.
„Je nám nesmierne ľúto obetí, ktoré prišli o svoje životy, i tých, ktorí tam stratili domovy,“ poznamenal dekan.
Doteraz úrady potvrdili sedem mŕtvych, pričom ôsmou obeťou bude pravdepodobne stále nezvestná žena.

Dekan: Únik zo sporáka neprichádza do úvahy
Expertov z TUKE však zaujala táto tragická nehoda aj z odbornej stránky.
„Išlo totiž o skutočne masívnu explóziu, ktorá poškodila stavbu zásadným spôsobom. Na univerzite sa zaoberáme výbušninami, ktoré sa využívajú napríklad pri banskej činnosti, ale aj pri demolácii budov. Na to, aby sme dosiahli podobnú explóziu, by bolo nutné použiť niekoľko kilogramov takýchto trhavín. Usudzujem preto, že v bytovke sa nachádzalo enormné množstvo plynu, ktoré nemohlo pochádzať len tak z nejakého sporáka,“ uviedol Cehlár.

Vysvetlil, že pri výbuchu vznikajú dva deje.
Prvým je úder alebo brizancia, ktorá má rýchlosť od 2-tisíc do 7-tisíc metrov za sekundu, a druhým javom je tlak povýbuchových plynov. Ide o ich rýchle rozpínanie.
„Pri výbuchu vznikajú plyny, ktorých objem sa môže až 1000-násobne zväčšiť. To znamená, že z jedného metra kubického vznikne explóziou až 1000 metrov kubických povýbuchových plynov. Ak je priestor veľmi tesný, je vystavený tlaku, ktorý neustále rastie, no len do momentu prudkého uvoľnenia. Rozpínanie aj s úderom spôsobia následne rozlet materiálu,“ opísal fyzikálny jav Cehlár.

Katastrofa mohla byť ešte horšia
Doplnil, že pri explózii je dôležité, aby nedošlo k nahromadeniu energie a aby sa uvoľňovala čím skôr von.
„Takto sú konštruované priestory, kde je riziko výbuchu vyššie, napríklad kotolne. Konštrukčné prvky sú mäkšie a dvere sa otvárajú smerom von. Stačí skutočne malý objem čohosi, čo vybuchuje, no ak má veľký odpor proti rozpínaniu, vtedy sa tam kumuluje veľký tlak. Ten následne poškodzuje oveľa väčší priestor,“ uviedol s tým, že na takomto princípe funguje napríklad bojový granát.

Najväčšia koncentrácia plynu musela byť podľa univerzitného profesora v stúpačke alebo v nejakom uzavretom priestore na najvyšších poschodiach.
„Plyn je ľahký, stúpa hore a zrejme nemal kam unikať, preto sa tam hromadil. Tento priestor mohol mať malý objem, čiže tlak rozpínaného plynu musel byť počas výbuchu enormný.“
Upozornil, že počas nešťastia došlo k dvom hlavným udalostiam.

„Rozletela sa horná časť bytového domu a zrútilo sa schodisko. Otázkou je, či k tomu došlo súčasne, alebo či pri tom výbuchu nebol najprv rozpínaný plyn, ktorý strhol schodisko, a následne po kompenzácii priestoru sa potreboval rozpínať ďalej, no už nemal kde, čo malo za následok rozletenie vŕšku budovy. Pokiaľ by sa plyn nedostal pri rozpínaní do priestoru schodiska, mohli byť následky katastrofy ešte tragickejšie,“ povedal.

Doplnil, že dôkazom o masívnom rozpínaní plynu sú vytrhané časti domu, otvorená strecha či rámy okien, ktoré boli vytrhnuté z múru neroztrieštené.

Odborník: Môže to súvisieť s poškodeným potrubím
Ako sa dostalo veľké množstvo plynu do bytového domu, nevedel jednoznačne odpovedať.
„Geologické prostredie nie je nepriedušné, ono je pórovité. Takže umožňuje určitý prienik plynov. Ten pod tlakom ide cestou najmenšieho odporu. Mne vychádza, že by to mohlo byť popri potrubí. Ak to smerovalo k bytovke, je možné domnievať sa, že sa takto dostal plyn do budovy, kde sa zhromaždil v tesnom priestore bez možnosti úniku. Dôležité je aj to, ako ďaleko bolo miesto poškodenia potrubia od budovy. Podrobnosti však nepoznáme, preto je to iba v rovine teórie,“ upozornil.
Impulzom pre výbuch mohlo byť v tomto prípade čokoľvek, výťah, zvonček alebo vypínač svetla.

Zastali sa hasičov
Fakulta vzdeláva okrem iného aj v študijnom programe Záchranárska, požiarna a bezpečnostná technika.
Riaditeľ Ústavu geodézie a kartografie a GIS Peter Blišťan, ktorý je jedným z vyučujúcich a venuje sa aj záchranárstvu, odmieta kritiku, ktorá sa sčasti vzniesla pre pomalý priebeh záchrannej akcie.

„Bolo tam viacero námietok. Väčšina z nich sa týkala použitia plošiny na záchranu obyvateľov v horiacej bytovke. Ľuďom sa zdalo, že hasiči začali s ich záchranou neskoro. Je však potrebné si uvedomiť, že ide o rozmerné zariadenie. Bez toho, aby bolo riadne stabilizované, šlo by o hazard so životmi ďalších ľudí. Bolo tam množstvo sutín a bolo potrebné vypíliť stromy. Plošiny boli použité hneď, ako to bolo fyzicky možné,“ povedal Blišťan.
Riešením by podľa neho nebolo ani zapojenie vrtuľníkov.

MICHAL LENDEL

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22281558/masivny-vybuch-v-presove-zaskocil-aj-experta-na-vybusniny.html

Foto:
Zdroj: Michal Ivan