Medzinárodná konferencia Predpoklady inkluzívneho vzdelávania na Slovensku

 

Vážené dámy, vážení páni, vzácni hostia!

Dovoľujem si vás srdečne privítať na medzinárodnej konferencii s názvom „Predpoklady inkluzívneho vzdelávania na Slovensku“. Dnešnú konferenciu organizujeme spoločne s troma mimovládnymi organizáciami – Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť, slovenskou pobočkou Amnesty International a slovenskou pobočkou organizácie Člověk v tísni. Témou nášho rokovania je dôležitá, citlivá a spoločensky nesmierne závažná otázka práva na vzdelanie. Verím, že už len táto skutočnosť je dostatočným dôkazom toho, že cieľ vytvorenia partnerského vzťahu pri spolupráci s občianskou spoločnosťou a mimovládnym sektorom, ktorý je zahrnutý do vládneho programu odstupujúcej vlády, sme mysleli úprimne.
 
Otázka vytvárania podmienok pre plné sociálnu inklúziu všetkých obyvateľov štátu a ich efektívnu účasť na tvorbe bohatstva a riadení vecí verejných je vec, ktorú môžeme naozaj riešiť len všetci spoločne. Preto veľmi dúfam, že akákoľvek budúca vláda bude v tomto trende pokračovať a verím, že toto úsilie aj posilní a zdokonalí. Som veľmi rád, že tu môžem privítať aj zástupcov dvoch kľúčových rezortov, bez ktorých je riešenie problému inkluzívneho vzdelávania nemožné – zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a zástupcov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, na čele s pani štátnou tajomníčkou.
 
Vážení prítomní,
podľa článku 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a zmyslu pre jej dôstojnosť, pre posilnenie úcty k ľudským právam a základným slobodám. Vzdelanie má umožniť všetkým osobám efektívnu participáciu v slobodnej spoločnosti, napomáhať vzájomné porozumenie, znášanlivosť a priateľstvo medzi všetkými národmi a všetkými rasovými, etnickými a náboženskými skupinami.
 

Podľa Dohovoru o právach dieťaťa výchova a vzdelávanie má smerovať:
k rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových aj fyzických schopností v čo najširšej miere;
má posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám;
má posilňovať úctu k rodičom dieťaťa, k svojej vlastnej kultúre, jazyku a hodnotám, k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu a k iným civilizáciám;
má pripraviť dieťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlavia a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami;
má posilňovať úctu k prírodnému prostrediu.

Ak si pozorne prečítame a dáme do súvislostí ustanovenia týchto dvoch základných dohovorov, týkajúcich sa práva na vzdelanie, vyjaví sa pred naším zrakom vlastne definícia inkluzívneho vzdelávania. Ak takúto definíciu doplníme ešte aj o príslušné ustanovenia Dohovoru UNESCO proti diskriminácii vo vzdelávaní, Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovoru OSN o zabránení rasovej diskriminácii, Dohovoru OSN o zabránení diskriminácie voči ženám a Dohovoru Rady Európy o ochrane príslušníkov národnostných menšín, náš obraz o inkluzívnom vzdelávaní sa skompletizuje a vykryštalizuje.
 
Áno, vážené kolegyne a vážení kolegovia, inkluzívne vzdelávanie nie je žiadna nová móda, žiadny intelektuálny vrtoch, alebo nejaký nový výmysel nespokojných mimovládnych aktivistov, či znudených euroúradníkov. Inkluzívne vzdelávanie je koncept, ku ktorému sa aj Slovenská republika zaviazala ratifikáciou všetkých tých medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov, ktoré som vymenoval, či sukcesiou k nim.
 
Vzdelanie je ľudským právom samo osebe a zároveň je nenahraditeľným nástrojom realizácie ostatných ľudských práv. Najmä prostredníctvom vzdelania sa ekonomicky, sociálne či kultúrne marginalizované skupiny ľudí môžu vymaniť z biedy, beznádeje a vylúčenosti a môžu získať nástroje, schopnosti a zručnosti na plné začlenenie sa do spoločnosti. Vzdelanie je prostriedkom naplnenia rozvoja ľudskej osobnosti, ale zároveň je aj hlavným zdrojom, generujúcim bohatstvo celej  spoločnosti. Preto investície do vzdelania sú najlepšími dlhodobými investíciami, ktoré štát a spoločnosť môžu urobiť.
 
Právo na vzdelanie je svojou povahou veľmi komplexné právo. Má určité znaky základných občianskych a politických práv, preto bolo aj zahrnuté – i keď s určitým časovým posunom – do Európskeho dohovoru o ľudských právach. V tejto súvislosti je dôležité, že právo na vzdelanie je východiskom pre osvojenie a uplatnenie aj ostatných ľudských práv, a zároveň je dôležitá jeho súvislosť s právom na slobodu prejavu, právom na slobodu prijímania a šírenia informácií a právom na ochranu pred akoukoľvek ideologickou indoktrináciou. Vo vzťahu k právu na vzdelanie je úlohou štátu jeho rešpektovanie a zároveň ochrana jeho slobodného charakteru.
 
Na druhej strane je právo na vzdelanie aj hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právom. Jednak preto, že jeho naplnením sa pripravuje plnohodnotné začlenenie jednotlivca do hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života, ale aj preto, že tu už má štát aj úlohy spojené s aktívnou podporou práva na vzdelanie, vrátane zahrnutia značných ekonomických nákladov jeho plnej realizácie.
 
Inkluzívne vzdelávanie chápeme ako právo každého jednotlivca na prístup ku vzdelávaniu čo najvyššieho stupňa a kvality, založené na morálnych hodnotách, pri ktorom škola rešpektuje individuálne osobitosti človeka a osobitosti prameniace z jeho príslušnosti k určitej skupine, a výsledkom vzdelávania je jeho plnohodnotné začlenenie (teda inklúzia) do spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života. Záväzok realizácie plne inkluzívneho vzdelávania, takisto ako ostatných hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv obsiahnutých v medzinárodných dohovoroch nie je, samozrejme, splniteľný okamžite a na najvyššej možnej úrovni. Dohovory preto hovoria o progresívnom napĺňaní, teda postupnej realizácii týchto práv.
 
To však neznamená, že záväzky štátov vo vzťahu k druhej kategórii ľudských práv strácajú akýkoľvek zmysluplný obsah. Štáty musia preukázať jednoznačné a trvalé úsilie smerom k realizácii týchto práv (teda aj práva na vzdelanie) a musia vykonať konkrétne a jasne cielené kroky k ich postupnému napĺňaniu. Okrem toho, niektoré záväzky z dohovorov majú okamžitý účinok, napríklad záväzok týkajúci sa toho, že všetky opatrenia smerujúce k napĺňaniu práva na vzdelanie sa majú vykonávať bez diskriminácie akéhokoľvek druhu.
 
Zákaz diskriminácie, či segregácie je okamžitý záväzok, a je to nevyhnutná podmienka realizácie konceptu inkluzívneho vzdelávania. Nie je to však podmienka jediná a nie je to podmienka dostačujúca. Inkluzívne vzdelávanie nie je totožné so vzdelávaním integrovaným, a nie je redukovateľné na desegregáciu samotnú. Koncept plne inkluzívneho vzdelávania sa bude realizovať až vtedy, keď sa naplnia – progresívnym, postupným spôsobom – všetky ustanovenia vzťahujúce sa k právu na vzdelávanie, ktoré som citoval, či na ne odkazoval v prvej časti svojho príhovoru.
 
Vážené dámy, vážení páni,
vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 2. novembra 2011 schválila členstvo Slovenskej republiky v Európskej agentúre pre rozvoj špeciálneho vzdelávania od roku 2012. Členstvo v tejto organizácii nám umožní byť súčasťou platformy pre širokú medzinárodnú odbornú spoluprácu v otázke vzdelávania žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami predmetnej oblasti, ako aj platformy pre formulovanie spoločných európskych stratégií v predmetnej oblasti. Som rád, že na dnešnú konferenciu prijal pozvanie jej riaditeľ, pán Cor Meijer.

Myšlienka návrhu členstva Slovenskej republiky v Európskej agentúry vznikla v rámci Pracovnej skupiny pre inkluzívne vzdelávanie. Tú sme zriadili v rámci novo konštituovanej, zákonom zriadenej Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Pracovná skupina prijala v máji odporúčania týkajúce sa inkluzívneho vzdelávania. Máte ich, dámy, páni, k dispozícii.

Ďalej Rada zriadila Výbor pre výskum, výchovu a vzdelávanie k ľudským právam, odborný orgán, ktorý sa bude prednostne venovať aj problematike práva na vzdelanie vo vzťahu k ľudskoprávnemu vzdelávaniu všeobecne. Verím, že vláda na svojom nasledujúcom zasadnutí schváli aj zámer vypracovania celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv, ktorej súčasťou by mal byť aj Plán výchovy a vzdelávania k ľudským právam.

Slovenská republika je členom Výkonného výboru UNESCO – Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Zároveň bola zástupkyňa SR minulý týždeň zvolená za členku Výkonnej rady Medzinárodného byra pre vzdelávanie, čo je odborná inštitúcia UNESCO.

Všetky tieto naše vlastné mechanizmy a členstvá v spomenutých medzinárodných organizáciách by mali vytvoriť akýsi synergický efekt, napomáhajúci tomu, aby sa vec realizácie práva na kvalitné a inkluzívne vzdelanie pre všetkých naplnila čoskoro v čo najvyššej miere. K tomu nám všetkým želám veľa vytrvalosti, trpezlivosti a zanietenosti. A dnešnej konferencii želám zdarný priebeh a úspešné zavŕšenie.
 
Ďakujem za pozornosť. 
 
------------------------
S príhovorom vystúpil podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel na medzinárodnej konferencii Predpoklady inkluzívneho vzdelávania na Slovensku, ktorá sa konala 8. novembra 2011 v Hoteli Bôrik v Bratislave.