Menšinovým zákonom by vláda vyrovnala skoro tridsaťročný dlh Slovenska voči menšinám

Najvýznamnejším plánom vlády Igora Matoviča v oblasti ochrany menšinových práv je prijatie zákona o postavení národnostných menšín, aj keď jeho obsah je zatiaľ neistý.

Prijatie zákona o postavení národnostných menšín predpokladá aj ústava, ale zatiaľ žiadna vláda nebrala tento cieľ príliš vážne. Vláda Igora Matoviča to chce zmeniť.

Nový zákon by mal byť „jedným z prostriedkov spomalenia asimilácie príslušníkov národnostných menšín a zárukou uplatňovania menšinových práv vyplývajúcich z Ústavy SR“ a má „upravovať postavenie národnostných menšín a dôsledne aplikovať a precizovať ich práva garantované Ústavou SR“.

Ide o ambiciózny cieľ aj vzhľadom na to, že strany vládnej koalície sa vo svojich programoch nezaoberali prioritne menšinami, podrobnejšie vypracovaný menšinový program mala jedine SaS. Z textu programového vyhlásenia vyplýva, že práve niektoré návrhy SaS boli schválené koalíciou.

Nevyšlo to za Dzurindu ani Radičovej
Komplexný menšinový zákon chcela riešiť už prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Druhá Dzurindova vláda sa zaviazala pripraviť návrh menšinového zákona, ktorý však nikdy neschválila. Vláda Ivety Radičovej mala vytvoriť expertnú skupinu na analýzu možností vypracovania menšinového zákona, ale nakoniec ani k tomu nedošlo. Úrad vládneho splnomocnenca pre menšiny v roku 2019 vypracoval legislatívny zámer menšinového zákona na základe uznesenia vlády, ktoré vychádzalo z odporúčaní Rady OSN pre ľudské práva.

Z programového vyhlásenia Matovičovej vlády sa nedozvieme, aké praktické zmeny by pre príslušníkov národnostných menšín nový zákon priniesol. Vypracovať by ho mal asi nový splnomocnenec pre menšiny, ktorého by podľa informácií denníka Új Szó mali vymenovať tento týždeň. Pokus o spomalenie asimilácie by bol kľúčový pozitívny a proaktívny prístup štátu k menšinám, ich jazyku, kultúre a tradíciám (ako to pravidelne uvádzajú aj rôzne medzinárodné odporúčania), čo by na Slovensku znamenalo výraznú zmenu oproti doterajšiemu stavu.

Volebný program SaS sľuboval aj vytvorenie úradu pre národnostné menšiny. Podľa programového vyhlásenia má vláda zvážiť založenie takéhoto úradu. Išlo by o dôležité praktické opatrenie, keďže v súčasnosti splnomocnenec vlády pre menšiny nedisponuje skutočnými rozhodovacími právomocami, je iba poradným orgánom vlády. Vo volebnom období, keď národnostné menšiny nemajú zastúpenie v Národnej rade, by išlo o výrazné zlepšenie ich účasti na verejnej moci. Úrad by sa mal venovať aj neautochtónnym, teda novým menšinám, ktoré doterajšie vlády úplne ignorovali.

Z hľadiska postavenia menšín budú kľúčové výsledky sčítania obyvateľov v roku 2021, ako aj metodika sčítania. Programové vyhlásenie však túto otázku ani nespomína.

Slovenčina ako druhý jazyk
Národnostné školstvo dostalo v programe samostatnú podkapitolu, čo naznačuje pozitívny prístup vlády k tejto otázke, pripravované opatrenia sú však väčšinou všeobecné. Najvýznamnejším plánom je zadefinovanie národnostného školstva v legislatíve. Na konci predchádzajúceho volebného obdobia pripravil Most-Híd návrh zákona s definíciou národnostných škôl, ktorý však v Národnej rade neprešiel. Ide pritom o základný krok potrebný pre rozvoj týchto škôl.

[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]
Základným problémom národnostného školstva je veľké množstvo škôl s malým počtom žiakov, ktoré predstavujú obrovskú ťarchu pre samosprávy. Ako pre Denník N povedala štátna tajomníčka ministerstva školstva zodpovedná za národnostné školstvo Monika Filipová, vláda neuvažuje o zatváraní týchto škôl.

Z programového vyhlásenia sa však nedozvieme, ako chce zabezpečiť ich dlhodobé prežitie – má pripraviť iba analýzu o ich situácii. Rozvoj národnostných škôl je dôležitý cieľ, vláda však pravdepodobne nemá naplánované podrobné kroky na jeho dosiahnutie. Je dôležité, že program spomína skvalitnenie prípravy učiteľov maďarského, rómskeho a rusínskeho jazyka; hlavne v prípade posledných dvoch jazykov má štát obrovské dlhy.

Zmena metodiky výučby slovenčiny na národnostných školách bola už niekoľkokrát predmetom vládnych programov, ale bez výraznejších výsledkov. Ide pritom o opatrenie, ktoré je podľa odborníkov nevyhnutné na skvalitnenie ovládania slovenčiny príslušníkmi národnostných menšín. Posunom dopredu je, že tentoraz sa uvádza aj výraz slovenčina ako druhý jazyk. V tomto smere je teda vláda Igora Matoviča zatiaľ odvážnejšia ako vlády s účasťou maďarských strán.

Absurdity z čias Ficových vlád
Najviditeľnejšie zmeny v oblasti menšinových práv sa dajú uskutočniť v oblasti používania menšinových jazykov. Hlavne na juhu Slovenska je už niekoľko rokov predmetom debát rozširovanie používania maďarčiny v doprave. Išlo by o uvádzanie rôznych dvojjazyčných nápisov na železniciach a na dopravných značeniach, z ktorých sú v súčasnosti dvojjazyčné iba označenia obcí. V zahraničí je pritom bežné, že geografické názvy v jazykoch menšín sa používajú aj na iných dopravných značkách.

Vláda v tejto oblasti podľa programu nechystá zmeny, počíta však s rozšírením používania menšinových jazykov na úrovni žúp. Konkrétne sa v programe uvádza, že vo vzťahu k maďarčine by išlo o Trnavský a Nitriansky samosprávny kraj. Uľahčilo by to komunikáciu hlavne pre tie inštitúcie, ktoré patria pod samosprávne kraje, teda predovšetkým pre stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským.

Vláda chce zachovať Fond na podporu kultúry národnostných menšín (KULTMINOR), ktorý je jediná samostatná verejnoprávna inštitúcia venujúca sa národnostným menšinám. Nie je však jasné, ako chce zreformovať inšitucionálne zabezpečenie, legislatívne prostredie a finančné mechanizmy podpory kultúry menšín. Chýba zmienka o tom, či tomu bude predchádzať odborná diskusia s predstaviteľmi menšinovej kultúry. Spomínaná Stratégia rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín SR však môže byť dobrým východiskom k tejto úlohe.

Do programu sa dostal aj rozvoj menšinového vysielania RTVS. Tu by malo ísť predovšetkým o posilňovanie vysielania Rádia Patria, ktoré ešte stále nie je dostupné na pomerne veľkých územiach obývaných Maďarmi na južnom Slovensku.

Veľmi pozitívnym bodom programu je novelizácia zákona o štátnom jazyku. Vláda má zamedziť „neodôvodneným zásahom do slobody prejavu a práva na šírenie informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka”. Jazykový zákon obsahuje množstvo absurdných ustanovení, ktoré zaviedla ešte prvá vláda Roberta Fica a ktoré úplne neodstránili ani vlády s účasťou maďarských ministrov. Išlo by o veľmi významné gesto voči menšinám.

Občianstvo nebude pre všetkých
Zmena zákona o štátnom občianstve, ako to sľubuje vláda, asi neuspokojí Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí túžia po maďarskom občianstve, ale nechcú prísť ani o slovenské.

Matovičova vláda chce umožniť mať dvojaké občianstvo pre tých, ktorí žijú dlhodobo na území iného štátu. Na rozdiel od Maďarov žijúcich v Rumunsku alebo Srbsku teda Maďari žijúci na Slovensku ani naďalej maďarský pas nedostanú.

Tomuto prístupu protirečí, že vláda chce zjednodušiť podmienky nadobúdania štátneho občianstva pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Rómovia nebudú prioritou
Ani vláda Igora Matoviča nepovažuje zlepšovanie životných podmienok Rómov za svoju osobitnú prioritu. A to aj napriek tomu, že priznáva problém, že časť populácie ešte ani v 21. storočí nemá prístup k pitnej vode a základnej infraštruktúre.

Táto časť vládneho programu obsahuje väčšinou všeobecné ciele, ktoré sme si mohli prečítať už aj v programoch iných vlád.

Dôležitý je dôraz na predškolskom vzdelávaní rómskych detí, ktorému sa venovala aj predchádzajúca vláda. Podľa programu sa predškolské vzdelávanie má začínať „najlepšie od troch rokov veku“. Novinkou je, že vláda chce posilňovať rómsku kultúrnu identitu a rómsky jazyk. Aj tu však chýba podrobnejší opis spôsobu, ako to chce dosiahnuť.

Zoltán Szalay

Zdroj:
https://dennikn.sk/1862314/mensinovym-zakonom-by-vlada-vyrovnala-skoro-tridsatrocny-dlh-slovenska-voci-mensinam/

Maďarsko-slovenské štiepenie alebo ako rozdielne volil juh Slovenska oproti zvyšku krajiny v parlamentných voľbách 2016 (zelená je voľba maďarských strán).
Mapa – Daniel Kerekes