Mesto a jeho ľudia

HUMENNÉ. Živé putovanie humenskou históriou vstúpilo v prvú decembrovú sobotu (3.12.) do svojej tretej etapy. Po spoznávaní židovských a prvovojnových reálií ponúklo neformálne združenie Príď a poznaj všetkým tým, ktorí vždy radi vedia viac, možnosť vniknúť do tajov dvoch kostolov mesta. Prvá zastávka patrila chrámu Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktorá po stáročiach protireformačného odmlčania obnovila svoju činnosť v Humennom v roku 1890. Vyše dvadsať pútnikov privítal na pôde chrámu presbyter Arpád Csontos s manželkou.

Nazvať ich prípravu na toto stretnutie inak ako excelentnou, sa nedá. Na malej výstavke boli k dispozícii vzácne originálne písomnosti, vrátane korešpondencie s viedenským dvorom, keďže sám František Jozef prispel na stavbu chrámu. Zaujali aj zoznamy desiatok pokrstených Židov, ako prejav ľudskej statočnosti venovaný neľudsky prenasledovaným. V pútavom výklade nechýbal ani popis vystavených obradných predmetov – kalicha a taniera. V diskusii návštevníci spoznali aj pôvod symboliky kohúta a hviezdy, ktoré zdobia veže reformovaných chrámov. Inšpiratívne boli informácie o tom, ako sa o využívanie tohto kostola dokážu dlhodobo kresťansky deliť reformovaní („kalvíni“) so svojimi kolegami z evanjelickej cirkvi augsburského vyznania („luteránmi“).

Nemenší zážitok čakal na „chodničkárov“ v pravoslávnom kostole archanjela Michala, ktorý je už pomaly polstoročie (od roku 1972) mimoriadne vzácnou ozdobou nielen skanzenu, ale celého regiónu. Zážitkom však nebol len príťažlivý vzhľad malebného dreveného kostolíka z roku 1754, ale aj odborný výklad PhDr. Miroslava Strakoša. Hoci prítomní iste ovládali základné informácie o tomto type unikátnych chrámov, obsažnosť a výnimočná pútavosť, ktorá bola súčasťou sprievodného slova špecialistu Vihorlatského múzea, bola pre všetkých mimoriadnou pridanou hodnotou.

Originálne ikony neostávali len pri svojich strohých pomenovaniach, ale v brilantnom podaní ožívali vlastnou históriou i zaujímavými súvislosťami. Pri poobhliadnutí sa za už tretím putovaním humenskými chodníčkami môžeme s potešením konštatovať istú neplánovanú okolnosť prejavujúcu sa tým, že ich účastníci nespoznávajú len nové fakty, ale aj vzácnych a múdrych ľudí, ako v tomto prípade manželov Csontosovcov i Miroslava Strakoša.

Keďže takéto personálne objavy sa stávajú prirodzenou súčasťou tohto voľného poznávacieho cyklu, umožňuje to jeho organizátorom vyjadriť nádej, že aj ďalší ročník netradičného putovania prinesie okrem obohacujúcich pohľadov na mesto i nečakané stretnutia s ľuďmi, ktorí sú jeho korením.

Ján Mičovský