Metropolita Lavr odpočíva v chrámovej krypte po boku predchodcov

Ruska pravoslávna zahraničná cirkev sa v jordanvillskom kláštore 21. marca 2008 rozlúčila so svojim prvohierarchom, metropolitom Laurom, občianskym menom Vasiľ Škurla. Ako je už naším čitateľom známe, metropolita Laurus bol naším krajanom, pochádzal z dediny Ladomirova.

Zložité politicko-spoločenské okolnosti druhej svetovej vojny zaviali vtedy iba 16-ročného chlapca Vasiľa Škurlu až do ďalekej Ameriky. Odišiel tam spolu s mníšskou komunitou Ladomirskeho pravoslávneho kláštora sviova počajevskeho. Tak ako v Ladomirovej, začínali takmer z ničoho, pretože budova, ktorú im daroval americky farmár vyhorela do tla. Vďaka namáhavej a obetavej práci, oddanosti Bohu a svojej cirkvi, na zelenej lúke postupne vyrástol komplex budov vo svete známy ako sväto-trojicky kláštor a seminár. Tento kláštor sa nachádza v dedinke Jordanville, štát New York. Okolie Jordanville veľmi pripomína jeho rodné Karpaty.

Začiatky sú vždy ťažké, tým ťažšie boli pre16-ročného chlapca bez rodičov a príbuzných, v neznámej krajine. Vasiľ už vtedy bol odhodlaný odovzdať cely svoj život službe Bohu a pravoslávnej cirkvi. O tom hovorí aj fakt, keď ešte pred zložením mníšskeho sľubu do Jordanville pricestoval jeho strýko (otcov brat), ktorý žil v Amerike. Keď videl, v akých podmienkach žije jeho synovec, nahováral ho, aby opustil mníšsku komunitu a odišiel s ním. Vasiľ to kategoricky odmietol. Krok za krokom, stupienok za stupienkom formoval svoju budúcnosť počnúc od radového mnícha až po najvyššiu hodnosť prvohierarcha ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí.

Teraz, hodnotiac jeho život, do popredia vystupujú jeho dve charakterove vlastnosti: húževnatá pracovitosť, vďaka ktorej sa dopracoval k najvyššej hodnosti - prvohierarcha a neobyčajná humánnosť, vďaka ktorej si u svojich veriacich vyslúžil prívlastok "náš vladyčenko". Po zvolení za prvého hierarchu RPZC (po tejto hodnosti vôbec netúžil a nechcel ju prijať) sa nepresťahoval do metropolitnej rezidencie v New Yorku, ale ostal naďalej v Jordanville. Iba v najnutnejších prípadoch - veľkých cirkevných sviatkov alebo oficiálnych rokovaniach, sadal do auta a zdolával viac ako 400 km , vzdialenosti do New Yorku.

Tak to bolo napr. v roku 2002, keď sa oficiálne stretol s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom, za účelom zblíženia oboch pravoslávnych cirkvi. Od tohto aktu sa začal proces vzájomných rokovaní a diskusii, prekonávanie rôznych prekážok na ceste k zjednoteniu. Tento proces vyvrcholil 17. mája 2007, podpísaním aktu o kanonickej jednote. Významom podpísania aktu o kanonickej jednote medzi zahraničnou pravoslávnou cirkvou a moskovským patriarchátom spočíva v tom, že bola postavená bodka za občianskou vojnou. Rusko sa prestalo deliť na bielych a červených, vrátilo sa ku svojim historickým duchovným hodnotám. Môžeme byt hrdí na nášho krajana z Ladomirovej, ktorý bol na čele tohto procesu. Doviedol k zjednoteniu dvoch bratských cirkví, ktoré boli 90 rokov rozdelene (od októbrovej boľševickej revolúcie). Tento proces vyžadoval od vladyky veľa fyzických a psychických síl. Často musel presvedčovať aj svojich najbližších spolupracovníkov o správnosti tohto postupu. Okrem toho vladyka žil veľmi skromne. Jeho obydlím bol maličký domček s jednou izbičkou plnou kníh, ikon a svätých obrázkov. Stravoval sa v mníšskej jedálni, spolu s mníšskou komunitou. Viedol strohý asketicky život. Nikdy pred nikým nezatváral dvere, každému sa snažil podať pomocnú ruku, nikoho nezaťažoval svojimi problémami. Dlhé hodiny prestál v modlitbách v kláštornom chráme. To všetko sa bez pochyby odzrkadlilo na jeho zdravotnom stave. Priam symbolicky ostáva fakt, že vladyka navždy opustil tento svet v noci z 15. na 16. marca, keď sa mníšska komunita chystala k modlitbám z príležitosti sviatku pravoslávia.

Pozostatky vladyky boli vystavene v kláštornom chráme, v ktorom bez prestania mnísi čítali modlitby z psaltyra a evanjelia. Samotný pohreb sa uskutočnil v piatok 21. marca za prítomnosti vysokých cirkevných hodnostárov, biskupov, archijerejov a množstva veriacich z rôznych kontinentov sveta. Zo zúčastnených hosti treba spomenúť delegáciu moskovského patriarchátu, ktorú viedol vladyka Juvinalij, metropolita kruticky a kolomensky, delegáciu srbskej, gréckej pravoslávnej cirkvi, delegáciu úradu vlády Ruskej federácie a iné.

Pohrebný akt sa začal o 5. hodine ráno a trval do 15. hodiny poobede. Pohreb bol prenášaný Americkou televíziou a prvým kanálom Ruskej televízie. Pri rozlúčke boli čítané kondolenčné posolstva prezidenta Vladimíra Putina, novozvoleného prezidenta Dimitrija Medvedeva, predsedu parlamentu, úradu vlády, metropolitu kyjevského Volodymyra a pod. Vo všetkých bol vyjadrený hlboký smútok nad odchodom vladyky Lavra. Boli vyzdvihnuté jeho zásluhy pri zjednotení obidvoch ruských pravoslávnych cirkvi, jeho príkladné charakterove vlastnosti, nazývali ho otcom, národným hrdinom a pod. Bola spomenutá aj naša Ladomirova, kde začal svoju životnú púť vladyka Lavr. Jeho telesne pozostatky boli uložené na večný odpočinok v chrámovej krypte, po boku jeho predchodcov.

Metropolitom českým a Slovenska Krištofom vladyka Lavr bol pozvaný na oficiálnu návštevu Slovenska s tým, že v septembri by odslúžil omšu na tradičnom odpuste. Žiaľ, to sa už nikdy neuskutoční.

Michal Škurla,
Jordanville, USA