Michaela Zakuťanská: Život nie je len sled pozitívnych udalostí

MICHAELA ZAKUŤANSKÁ patrí medzi najvýraznejších a najhranejších súčasných slovenských dramatikov. Jej inscenácie pre dospelých i deti hrávajú viaceré divadlá, a to aj v zahraničí. S režisérkou Júliou Rázusovou založila Prešovské národné divadlo (PND). Hovorí o sebe, že je typickou predstaviteľkou Generácie Y. S Michaelou Zakuťanskou, známou aj ako Zaki, sme sa zhovárali v lokáli, ktorý prevádzkujú jej rodičia. Píše pre rôzne divadlá, rozhlas, pôsobí ako dramaturgička. Nedalo sa však začať inou témou, než Prešovským národným divadlom (PND).

 

Prešovské národné divadlo chystá druhú premiéru. Čo to bude?

 

Je to druhá sezóna a druhá premiéra nášho divadla. Má byť 21. februára na malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča, druhá premiéra bude 23. 2. Hra sa volá Kindervajco, napísala som ju ja a režíruje ju Zoja Zupková, ktorá režírovala  aj Havaj (hru M. Zakuťanskej uvádzanú v DAD - pozn. red.). S umeleckou šéfkou Júliou Rázusovou sme sa rozhodli, že oslovíme práve Zoju a vyskúšame si to, ako sa na tému Prešova pozrie osoba s čerstvým pohľadom, nezainteresovaná do prešovského života. Hudbu zloží Ľubo Petruška. A máme šesť výborných mladých hercov. Z pôvodnej zostavy bude hrať Gabika Marcinková, Tomáš Mischura, Zuzka Dancáková a pribudol herec Peter Brajerčík, ktorý hrá v seriáli Horná Dolná, šikovný herec z Krompách, potom Zuzana Psotková z košického divadla Na peróne a Andrej Sisák, ktorý hrá v Bábkovom divadle v Košiciach.

 

O čom bude Kindervajco? Dotkne sa prešovského koloritu?

 

Znovu to bude tragikomédia zo súčasnosti. Bude sa týkať života v Prešove, ale téma hry je prenosná do akéhokoľvek iného mesta. Je vrstevnatejšia i mierne utopická, reflektuje politickú situáciu či v Prešove, alebo na Slovensku, tak aj partnerské vzťahy. Do Prešova sa vracia rodáčka, spisovateľka Gréta Čierna, ktorá  prichádza na literárny festival a rozhodne sa v našom meste ostať, pretože ju inšpiruje pri písaní ďalšej knihy, neúprimnými vzťahmi, či gigantickým Kindervajcom nad mestom. Sama ona, ako aj ostatné postavy hľadajú, snažia sa zadefinovať si pre seba staré či nové hodnoty, podľa ktorých chcú žiť.

 

Koľko repríz mala predošlá hra PND Single radicals? Čo všetko ste dosiahli? Vieme, že nejaké úspechy boli, vrátane nominácie na Dosky, i keď tá bola asi pre súbor.

 

Nomináciu na Dosky sme získali za koncept Prešovského národného divadla. S inscenáciou Single radicals sme dostali cenu Stana Radiča za objav roka na Kremnických gagoch. Boli sme vo finále súťažnej prehliadky Nová dráma v Bratislave, takisto na festivale Dotyky a spojenia. Predstavenie za rok jeho hrania videlo asi 1 500 divákov. 

 

Všetci ste profesionáli, ale je to na takej voľnej báze, že sa bavíte. Očakávali ste takéto pozitívne odborné ohlasy?

 

PND je platforma, kde si my, profesionáli, môžeme dovoliť tvoriť veľmi slobodne. Nepodliehame vedeniu a dramaturgii žiadnych kamenných divadiel. Je to asi to najslobodnejšie, čo v našich profesionálnych životoch robíme. Z toho vychádza tá sviežosť a sila, ktorá oslovila aj odborné divadelné kruhy.

 

Je možné, že túto hru uvedie aj nejaké kamenné divadlo?

 

Single radicals teraz uvedú v Maďarsku, premiéra bude vo Váci v apríli alebo v máji. Text vy mal vyjsť aj knižne, v antológii slovenskej drámy.

 

A čo vaše ďalšie hry? Pred časom v Prešove hosťovalo žilinské divadlo s hrou Jánošík 007.

 

Jánošíka stále hrajú, je to asi moja najreprízovanejšia inscenácia. Čo sa týka ďalších, hra Wécélógy má vyjsť v Rusku, v antológii súčasných slovenských dramatikov. Hráva sa aj Havaj, dramatizácia Tolstého noviel Nescudzoložíš v DAD, či hry pre mládež, jedna z nich by mala mať v máji scénické čítanie v Anglicku.

 

Keď tu hrali Žilinčania Jánošíka, vraveli ste, že hra si už žije svojím životom a líši sa od pôvodného textu. Ako to vníma autor?

 

Autor sa s tým musí vedieť vyrovnať, pretože hra v hodine premiéry prestáva byť dielom svojho tvorcu. Divadlo je živý organizmus. V PND terorizujem hercov, aby sa učili moje dialógy doslovne, tam sa to snažím ustrážiť. No niekedy, keď človek vidí obohratú inscenáciu, prial by si derniéru.

 

Píšete hry, pracujete v divadle, robíte PND. Čomu sa ešte venujete?

 

S Prešovským národným divadlom sme rozšírili činnosť a začali sme spolupracovať s Divadelným ústavom. Spustili sme projekt, ktorý sa volá Dramaticky mladí. Prihlásilo sa nám asi osem detí vo veku 12 - 16 rokov, raz týždenne sa spolu stretávame a máme hodinu tvorivého písania. Deti sú veľmi šikovné, dobre píšu a máme cieľ napísať do mája spoločnú hru, ktorú v PND aj uvedieme. Pomohlo by nám získať vlastné priestory, pretože nemáme kde hlavu zložiť, je to produkčne náročné.

 

Je ťažké skĺbiť hercov z profesionálnych divadiel pre váš projekt? Napríklad Gabika Marcinková musí byť dosť vyťažená...

 

Herci sú ochotní a tešia sa, že si môžu zahrať v PND, ale naozaj je náročné skĺbiť ich dokopy. Dvaja dochádzajú z Bratislavy, jeden z Martina, všetci často hrávajú, je teda náročné nájsť spoločné dni, kedy môžu skúšať.

 

Čo by ste chceli dosiahnuť?

 

Bola by som rada, keby sa ľudia s tými hrami stotožňovali. Píšem súčasnú drámu, o tom, čo žijem a pre mňa je poctou, keď človek pri odchode z divadla  si kladie otázky, zamýšľa sa a daná hra mu ukáže zrkadlo a možno aj nejaké východisko.

 

Tie hry sú generačnými výpoveďami. Stretli ste sa s ohlasmi, ktoré vás zaskočili?

 

Ohlasy boli takmer vždy pozitívne. Single radicals sme dokonca v Bratislave dvakrát vypredali v priestoroch A4-ky. Dvadsiatnici a tridsiatnici, ktorých sa téma priamo týka, sa s inscenáciou často stotožňujú, nájdu v nej fragmenty seba. Staršia generácia je občas zaskočená, niektorí nám povedali, že skrz inscenáciu lepšie pochopili svoje deti.

 

Občas len tak vypomáhate v rodinnom podniku. Je to relax?

 

Rada mením činnosti, nemusím vždy sedieť za počítačom či pri knihe. Krčma je živé prostredie, veľa spisovateľov v nej pracovalo.  Pre dramatika je to jedno z najlepších prostredí, pretože má možnosť počuť živý jazyk a krčmovú filozofiu.

 

Vaše hry sú často navonok komédie, ale vo vnútri smutné. Aj vy ste taká? Aký ste typ?

 

Keď je človek veľmi veselý, môže byť vo vnútri smutný a naopak. Pre mňa je humor a smútok zaujímavá a silná kombinácia. Život nie je len sled pozitívnych udalostí.

 

Zdá sa, že momentálne je tu silná generácia hercov a ľudí od kumštu.

 

Každá prichádzajúca generácia je silná. Prichádza s novými myšlienkami a postojmi. Po nás určite príde ďalšia generácia, ktorá bude tiež silná a bude sa na to pozerať inak ako my.

 

Vašou výpoveďou je najmä Prešovské národné divadlo. Ako vnímate vašu generáciu?

 

Hovorí sa, že sme Generácia Y, ktorá nastúpila po Generácii X. Je to výstižné. Generácia Y si chce užívať slobodu, život, možno mať menej zodpovednosti. Títo ľudia robia to, čo ich baví, hoci za menej peňazí, plnia si profesionálne i životné sny, nevydržia v jednej práci. Definícia je na internete.

 

Na vašej stránke zaki.sk ponúkate aj nevšedné služby. Už ste mali zákazky na milostné listy?

 

Ani nie, tento produkt je neúspešný. Mala som jednu zákazku na básničku, ale tú som nestihla napísať. Ujala sa len služba Drinking Zaki.

 

Autor: Michal Frank

 

Zdroj: http://presov.korzar.sme.sk/c/7625565/michaela-zakutanska-zivot-nie-je-len-sled-pozitivnych-udalosti.html