MICHAL BYCKO: "S Warholom "žijem" vyše 40 rokov..."

 
MEDZILABORCE. PaedDr. MICHAL BYCKO, PhD., F.A.B.I. (Fellow of The American Biographical Institute) vyrástal v Zbudskej Belej v okrese Medzilaborce. Po skončení univerzitných štúdií pracoval v rezorte školstva a kultúry ako výtvarný pedagóg na Základnej umeleckej škole a ako externý pracovník Mestského kultúrneho strediska. V roku 1990 založil Spoločnosť Andyho Warhola a v roku 1991 spolu s bratom Andyho Warhola Johnom Warholom a prezidentom Warholovej nadácie v New Yorku Frederickom Hughesom založil Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Vydal 3 zbierky poézie v slovenskom i v rusínskom jazyku. Je autorom stoviek článkov v rôznych médiách doma i v zahraničí, týkajúcich sa umenia, výchovy a kultúry vôbec. Americkým biografickým inštitútom v USA bol viackrát vyznamenaný za prácu v umení a vzdelávaní. Jeho meno je uvedené v šiestich encyklopédiách doma i v zahraničí. Držiteľ Medzinárodnej ceny TREBBIA 2017 pracuje ako hlavný kurátor, výtvarný teoretik a muzeoedukológ v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. 

Kedy ste sa začali venovať umeniu? Čo bolo predtým, kedy prišiel prvý podnet?
„Vyrastal som v rodine, kde zo strany mojej mamy bol najmladší brat hudobný pedagóg a prostredný zo súrodencov profesor, vedec jazykár, a literát... Tužil som byt muzikantom, ale odvialo ma to k vizuálnemu umeniu.“ 

Prečo práve Andy Warhol a prečo práve v Medzilaborciach?
„V živote človeka sú náhody, skutočnosti, ktoré akoby predurčovali váš profesijný osud. Vyštudoval som edukáciu vizuálneho umenia a filológiu.  Hudba, literatúra a vizuálne umenie je boží dar pre človeka, ľudí, ľudstvo... nikdy neviete, čo , alebo kto sa stane vaším životným „súčasníkom“. V mojom prípade súhrn rôznych okolností určil, že mojím poslaním bude edukácia, umenie, jeho percepcia a Andy Warhol. Nuž, a tak sa v tom motám po tom svete už viac ako 40 rokov v mojej profesii.“ 

S rodinou Warholovcov sa poznáte osobne. Aké sú vaše vzťahy?Stretli ste sa aj so samotným Andym?
„Áno, poznáme sa roky.

Odkiaľ?
Od môjho prvého stretnutia s Johnom Warholom v 1987 roku, v roku, keď zomrel Andy Warhol. John bol jeho brat a viceprezident nadácie. Napriek rôznym ohováračkám istej persony, moje vzťahy sú nadštandardné. Pred troma rokmi som z rúk viceprezidenta AWF Donalda Warhola prevzal európsku cenu „Trebbia 2017“ za rozvoj umeleckých a kultúrnych aktivít doma a hlavne v zahraničí. S Andym som sa, žiaľ, osobne nestretol. Naše stretnutie bolo plánované na leto 1987, ale 22.2.1987 nečakane zomrel.“

Aké boli začiatky založenia MMUAW? Čo všetko ste museli absolvovať?
„Ťažké. Ataky nepochopenia, závisť, neprajnosti, zloby, sledovania, udávania...“

Boli ste aj pri založení múzea v Pittsburghu? Spolupracujete s americkou pobočkou?
„Nie, hoc nepriamo som kooperoval cez Johna Warhola hlavne v problematike pôvodu umelca a krajiny jeho rodičov. Múzeum v Pittsburghu vzniklo o dva roky neskôr ako naše. Momentálne som tieto aktivity, kontakty a iné odovzdal riaditeľovi múzea Martinovi Cubjakovi, ktorý spolu s novým ministrom zahraničných vecí chystajú cestu do USA, konkrétne do Pittsburghu a New Yorku pravé kvôli vytvoreniu novej koncepcie kooperácie.“

Čo pre vás meno Warhol znamená?
„Veľa. Veľa súkromne i profesijne. „Žijem“ s ním už vyše 40 rokov.“

Pred pár rokmi prebiehal spor o obraz Veľké kuracie korzo, ako dopadol?
„Nebol to spor, ale špinavé obvinenie, kde polícia preukázala, že sa jedná o krivé obvinenie. Múzeum sa mi ospravedlnilo a ostatné mi nestojí za reč.
Pre múzeum to znamenalo hanbu, prejav ľudskej hlúposti a zákernosti. Obdobie chorého obviňovanie mi nestojí za komentovanie.“

Aký iný druh umenia obľubujete?
„Ja som sa istý čas živil aj muzikou, preto hudba - blues, rock... Zbožňujem Hendrixa, B. B. Kinga, Erika Claptona..., ale aj akademickú muziku...Bach, Teleman...“

Aké sú vaše koníčky/záľuby?
„To, čo som cely život robil. Umenie a jeho edukácia.“

Venujete sa aj inému ako MMUAW?
„Venujem sa, ak je to možné, svojim vnúčatám a pravnučke...milujem ich všetkých, ale najviac svojho 4-ročného, jediného vnuka Miška. Teším sa vnučke Barbore Anne, ktorá študuje balet na konzervatóriu v Košiciach, už dospelej žene - matke vnučke Kristínke, ktorá absolvovala štúdium psychológie, ale aj drobcom Tamarke a Grétke.“

Aké sú vaše plány do budúcna?
„Mám 67 rokov. Človek už toho veľa „nenabehá“. Nuž, ešte požiť zdravý, nebyť na ťarchu iným... Plánovať už nič nebudem. Žijem za chodu dokedy bude vôľa Božia. Neurobil
som všetko, čo som chcel, ale aspoň čosi po mne ostane,“ povedal Michal Bycko.

(nikj),   24.7.2020

foto: 
Zakladateľ múzea Michal Bycko 
Zdroj: ee