MIER NA OCELI

                                                                                            
Štefan Ladižinský si na Prešov rád spomína

K významným osobnostiam hudobnej kultúry, ktorých pôsobenie sa spája s Prešovom patrí dirigent a skladateľ Štefan Ladižinský  (nar. 7.3. 1925), ktorý sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea – 85 rokov. 

 

Narodil sa v rusínskej obci Matysová v okrese Stará Ľubovňa v rodine gréckokatolíckeho kňaza.  Na hudobnej škole v Prešove študoval v rokoch 1933-38 hru na husle u E.Huszára, potom na hudobnej škole v Banskej Bystrici. (Jeho starší brat Mikuláš pôsobil istý čas ako herec v Divadle A. Duchnoviča, vtedy UND a Divadle Jonáša Záborského a bol známy aj z účinkovania v mnohých úspešných slovenských filmoch – pozn. P.K.)  Pracoval s viacerými hudobno-speváckymi telesami, kde sa prezentoval predovšetkým ako dirigent a absolvoval s nimi vyše 300 vystúpení.  Počas základnej vojenskej služby založil v Bratislave súbor ľudovej tvorivosti, ktorý od roku 1950 mal názov Vojenský umelecký súbor kpt. Jána Nálepku. V roku 1953-54 bol umeleckým vedúcim súboru Ústredného domu československej armády v Prahe a od roku 1954 pôsobil ako dramaturg  Armádneho vojenského súboru Víta Nejedlého. V roku 1959 prichádza  na pozvanie riaditeľa Ukrajinského národného divadla v Prešove  Ivana Macinského do PUĽSu, v ktorom ako umelecky vedúci súboru spolupracuje s choreografkou Máriou Nemcovou a skladateľom a upravovateľom rusínskych a ukrajinských ľudových piesní Jurajom Cimborom, muzikológom  Jurajom Kosťukom a inými.  Vďaka spolupráce s ďalšími hudobnými skladateľmi z celej republiky dostali sa do repertoáru PUĽSu  diela T.Andrašovana, M. Nováka, B. Urbanca, V. Dobiáša, M.Vaceka, V.Soukupa  a dalších. V rokoch svojho pôsobenia v Prešove (1959-65) napísal rad libriet pre pásmo piesní a tancov, skomponoval mnohé skladby, scénickú hudbu, ale aj mnohé texty k vtedy populárnym vojenským piesňam a častuškám a známy text ku kantáte Mier na oceli, ktorú zhudobnil E.F. Burian. Po odchode z Prešova naspäť do Bratislavy zastával post šéfdramaturga SĽUKu ( 1965-69), neskôr takmer deväť rokov pôsobil ako zakladateľ a riaditeľ známeho Štúdia S, kde začínali svoje účinkovanie Milan Lasica a Július Satinský a zároveň ako riaditeľ umeleckej scény Slovkoncertu až do roku 1989, kedy odchádza do dôchodku.  Veľkú pozornosť v svojej tvorbe venoval aj sakrálnej zborovej hudbe východného obradu a spolupráci s chrámovými zbormi, z ktorých mnohé majú jeho skladby v svojom repertoári. Zvlášť spolupracoval s bratislavským chrámovým zborom Kirillomethodeon, ktorý istý čas aj dirigoval. Je autorom štvorhlasu  Liturgie sv. Jána Zlatoústeho, na ktorej pracoval, ako sám hovorí osemnásť rokov a veľkého počtu  ďalších zborových liturgických a sakrálnych piesní. 

V súčasnosti žije na dôchodku v Rusovciach pri Bratislave v kruhu svojej rodiny (Syn Ivan Ladižinský je známy svojim pôsobením v show biznise, vnučka Michaela Paštéková sa v minulosti úspešne prezentovala ako začínajú speváčka populárnych piesní - pozn. P.K.). Umelecky sa stále angažuje a podporuje rusínske etnikum na východe Slovenska. V rokoch 1999 - 2000 bol predsedom Rusínskej obrody na Slovensku. Ako sa vyjadril na roky pôsobenia v Prešove rád spomína a vždy sa tu rád vracal. Ostáva verný svojmu rodnému kraju, svojej národnosti a duchovným a umeleckým hodnotám, ktoré v živote vždy vyznával a obhajoval.

Nášmu vzácnemu jubilantovi dvíhajú čašu na zdravie a privolávajú Na mnohaja i blahaja lita aj priatelia a známi z Prešova.

Dr. Peter Krajňák

 

Zdroj: Prešovský večerník, štvrtok 4.marca 2010, roč. XXI., č. 4884, s. 6