Miesto na východe, kde na ľudí zabudol štát, režim aj Boh. Nakrúca o ňom film Potopa

Hlavnú rolu dostala Rusínka z toho kraja.

Režisér MARTIN GONDA (33) sa narodil v Košiciach. Absolvoval filmovú a televíznu réžiu na VŠMU v Bratislave. Jeho absolventský krátkometrážny film Pura Vida nakrútený v rusínskom jazyku zobrazuje dvojicu dospievajúcich bratov žijúcich v hladovej doline, kde ekonomická kríza prekračuje prahy domácností. Film mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Aktuálne pripravuje svoj celovečerný hraný debut Potopa o osudoch ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy kvôli výstavbe vodárenskej nádrže Starina. Pripravovaný film získal Cenu Best Febio Pitch na Febiofeste 2021 ako najlepší prezentovaný projekt.

V rozhovore sa dočítate:

- kadiaľ sa bicykloval ako malý chalan
- či rozpráva po rusínsky
- na koho by mal film „účinkovať“
- ako so scenáristami rešeršovali
- kedy bude premiéra

Máte príbuzných, ktorých zatopili vody Stariny?

Moja babička pochádzala z Kolbasova, z dedinky neďaleko Stariny. V detstve som tam trávil množstvo času, chodievali sme tam v lete s otcom a bratom na chatu, našiel som si tam kamarátov. Nebolo tam veľmi čo robiť, internetové pripojenie tam vtedy neexistovalo, ani poriadny mobilný signál. Čas sme si krátili výletmi do okolia. S rodinou sme robievali na bicykli dlhé trasy okolo Stariny. Vtedy mi po prvýkrát niekto povedal, že na tomto mieste kedysi boli dediny a že ich vysídlili kvôli priehrade. Zapôsobilo to na mňa, lebo to bola ľudoprázdna krajina, ostali len prícestné kríže, ovocné sady, zhrdzavené mosty.

Pre akého diváka je film primárne určený?

Takto nad tým nepremýšľam. Film by mal mať viacero funkcií. Rekonštruujeme dejinnú udalosť, ktorá sa odohrala. V istom zmysle by mal fungovať ako kultúrne dedičstvo, ako etnografický a výskumný dokument. Ide o jedno z najväčších presídlení obyvateľstva v našom štáte. Na východe sa o tom vie, ale na strednom a západnom Slovensku už málokto tuší, čo je Starina, kde sa nachádza a čo jej predchádzalo. Druhá rovina sú rodáci, rusínska populácia. Veľmi radi by sme zachovali vo filme dialekt rusínského jazyka zo Starinskej doliny.

Samozrejme, nepôjde o presnú dokumentáciu vysídlenia, uplatňujeme si licenciu poeticu, niektoré veci meníme kvôli dramaturgii i celkovému fungovaniu. Zároveň by film mal byť univerzálny, to znamená, že by mal „fungovať“ aj na Stredoslováka, aj na západniara, prakticky na kohokoľvek, aj na človeka, ktorý žije za hranicami. Ponúkame univerzálnu tému: vykorenenie.

Mnoho ľudí dodnes vníma vysídlenie kvôli Starine ako krivdu, niektorí ako nevyhnutnú vec. Pravdou je, že východné Slovensko trpelo nedostatkom vody a bolo treba zabezpečiť, aby ľudia mali čo piť. Možno existovali aj iné riešenia, veď zatopená bola len obec Starina, ostatné obce mohli teoreticky ostať stáť. Pre režim bolo zjavne jednoduchšie presídliť tritisíc ľudí. Staršia generácia to znášala veľmi ťažko, ale mladí chceli odísť. Chceli sa realizovať v rôznych odboroch, študovať, mali ambície. Je to prirodzené, deje sa to stále.

Viete po rusínsky?

Rozumiem. Na hereckých skúškach sa už niečo na mňa lepí.

Neobávate sa reakcií miestneho publika? Že sa im film nebude páčiť?

Mrzelo by ma to. Nechceme nikoho ani zosmiešniť, ani vypovedať nepravdivú históriu udalosti. Filmu predchádzal rozsiahly a dlhotrvajúci rešerš, ktorý sme robili spoločne so scenáristami Dominikou Udvorkovou a Martinom Šusterom. Rozprávali sme sa s miestnymi, chodievali sme na Dni vysídlencov a našli sme si medzi nimi známych a pár kamarátov. Rozprávali nám, ako sa v minulosti žilo, ako vnímali vysídľovanie, ako prebiehalo. Snažili sme sa to všetko zapracovať do scenára. Ale opakujem: niektoré veci nie sú úplne jedna k jednej.

V Ruskom bola cerkev, ktorá vyzerala takto. Vo filme ju nebudeme mať presne rovnakú, lebo nájsť totožnú lokáciu je dnes veľmi náročné. Ak však nájdeme miesto, ktoré dýcha dobrou atmosférou a hodí sa do témy filmu, tak ju použijeme. Samozrejme, vysídlenie prezentujeme v akcelerovanejšej forme, väčšina postáv má svoj reálny predobraz. Tento kraj je špecifický, je svojrázny, ale to je každý. A hlavne: je rok 1980. Vidíme život na dedine v „Bohom zabudnutom kraji“, alebo ako ho zvyknú volať miestni, „kde končia aj tie prašné cesty a kde na ľudí zabudol štát, režim aj Boh.“ Je to krásny kraj, no podmienky na život sú tam sťažené. Naša snaha je urobiť film realistický, civilný, nechceme skĺznuť do štylizácie a už vôbec nie do čiernobieleho naratívu. Dbáme na to, aby postavy boli ambivalentné, také, ako ľudia v živote bývajú.

Kedy a kde bude premiéra?

Ešte je priskoro hovoriť o konkrétnom termíne. Mohlo by to byť do roka.

Môžete niečo viac prezradiť o hereckom obsadení hlavnej postavy?

Len toľko, že hlavnú postavu hrá Rusínka z tohto kraja.

Viete už povedať, čo bude po Potope? Aké máte ďalšie tvorivé plány?

Skaza (smiech). Mám vo výhľade pár projektov, ale tie sú ešte na začiatku vývoja. Či sa vrátime na východné Slovensko, povedať neviem, možno áno.

Jana Otriová
redaktorka

zdroj
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23198998/miesto-na-vychode-kde-na-ludi-zabudol-stat-rezim-aj-boh-nakruca-o-nom-film-potopa.html

foto:
Režisér Martin Gonda. (Zdroj: Archív M. Gondu)