Milovníci výtvarného umenia si môžu pozrieť tvorbu bratislavského rektora

 

Do polovice novembra sa milovníci výtvarného umenia môžu oboznámiť s výtvarnou tvorbou rektora Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave prof. Stanislava Stankociho, akad. mal.

 

Výstava výberu z jeho maliarskej tvorby je sprístupnená v priestoroch SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku a pozostáva z 20 obrazov, ktoré autor technikou akrylu namaľoval v priebehu 15-tich rokov, od roku 1994 do roku 2008. S. Stankoci je predstaviteľom súčasného výtvarného umenia na Slovensku. Narodil 23. februára 1959 v rusínsko-ukrajinskej obci Hostovice, v okrese Snina. Výtvarné vzdelanie získal na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Košiciach (1974-78), Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1978-84), École Nationale Superiéure des Arts Décoratisf v Paríži (1982-83) a na University of Industrial Art v Helsinkách (1992-93).

 

Po ukončení VŠVU v Bratislave päť rokov pracoval ako výtvarník a grafický dizajnér v slobodnom povolaní (1984-89) a tri roky prednášal na Katedre výtvarných umení Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (1989-92). V roku 1992 začal pracovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde zastával funkcie vedúceho Ateliéru grafického dizajnu II Katedry vizuálnej komunikácie (1992-2001), vedúceho Katedry grafického dizajnu a vedúceho Ateliéru grafického dizajnu II  (2001-2007), profesora v odbore dizajnu (2003-2007) a prorektora pre rozvoj vysokej školy (2007-2011). Od roku 2011 pôsobí vo funkcii rektora Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Popri pedagogickej činnosti  venuje sa maľbe, tvorbe objektov, grafickému dizajnu, vizuálnej komunikácii, počítačovej grafike a mixmédiam. Vystavovať začal v roku 1983, kedy sa ako štipendista francúzskej vlády zúčastnil na študijnom pobyte na ENSAD v Paríži. Doposiaľ realizoval viac než 44 individuálnych výstav. Okrem Slovenska a susedných krajín diela autora boli vystavené v Nemecku, Francúzsku, Portugalsku, Holandsku, Belgicku, Bulharsku a na Kube. Zúčastnil sa viacerých výtvarných súťaží a je držiteľom mnohých domácich i medzinárodných ocenení. Diela umelca sú súčasťou zbierkových fondov galérií a súkromných zbierok doma a v zahraničí.

 

Hoci prevažná väčšina vystavených obrazov má názvy, ktoré označujú konkrétne veci a javy skutočnosti, výtvarník zobrazuje nielen to, čo bezprostredne vidí, ale  predovšetkým to, čo iba tuší, cíti alebo predvída. Využívajúc svoju intuíciu a fantáziu tvorí svojrázne farebné štruktúry, ktorými niekedy pokrýva celé obrazové plochy alebo z nich zostavuje rôzne nereálne figúry a ornamentálne objekty.

 

Na výstave prevládajú diela s názvami Čierna skrinka a Mesto, hoci na obrazoch žiadne čierne skrinky ani mestá zobrazené nie sú. K namaľovaniu uvedených obrazov umelca inšpirovali zložité štruktúry prírody a mikrosveta. Pre tvorbu obrazov s názvom Čierna skrinka autorovi poslúžila predstava o zložení a fungovaní buniek živých organizmov. Tak oko každá bunka je nositeľom určitej, nám neznámej informácie, tak nositeľmi, avšak pre obyčajných ľudí neznámych informácií, sú čierne skrinky. Rozmanité štruktúry mikrosveta umelcovi pripomínajú zložitú architektonickú zástavbu veľkomiest a vystavený cyklus piatich obrazov s názvom Mesto (Nemá schéma) predstavuje autorove futuristické civilizačné vízie obytných komplexov.

 

V centre záujmu doterajšej maliarskej tvorby S. Stankociho sú slovami ťažko definovateľné veci a javy skutočnosti. Viacvýznamové diela umelca so znakmi surrealistického automatizmu, lyrického a geometrického abstrakcionizmu sú svojráznymi výtvarnými  metaforami reality videnej, precítenej a poznanej, ale aj javov zatiaľ neznámych a hypotetických.

 

L. Puškár