Ministerstvo obrany vyznamenalo Pčoliné
Pri príležitosti 70. výročia vypálenia obce Kalište sa uskutočnilo v utorok, 17. marca popoludní v Múzeu SNP spomienkové podujatie, na ktorom Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyznamenalo predstaviteľov 102 vypálených obcí, ktoré postretol rovnaký osud ako Kalište. Medzi nimi nechýbal starosta Pčoliného Ing. Michal Grňa. Účastníci na úvod položili kyticu v Pietnej sieni Múzea SNP, nasledoval prednes poézie v podaní Boženy Vyšnej a privítanie prítomných. Pohľad do histórie predniesla Viera Kováčova z Múzea SNP. Po nej nasledoval príhovor generálneho riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva. Nechýbal ani kultúrny program v podaní Mariána Čupku a Univerzitného folklórneho súboru Mladosť Banská Bystrica. Potom zástupca Ministerstva obrany Slovenskej republiky Ing. Dušan Juhás, sekcia ľudských zdrojov, vedúci oddelenia starostlivosti o vojenských veteránov a vojenských dôchodcov, udelil vyznamenania zástupcom vypálených obcí počas fašistických a nacistických represálií. Prítomní si pozreli dokumentárny film Príbehy o Kališti. Na záver ešte vystúpil Spevokol z Denného centra Rozmarín Nové Kalište a nasledovalo občerstvenie.
Obec Kalište sa nachádza v Nízkych Tatrách a je úplne izolovaná od okolitej civilizácie. Známy je jej smutný osud z obdobia 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Počas SNP sa vojaci, partizáni a rasovo, či politicky prenasledovaní občania začali sťahovať do hôr a do horských osád, akou bolo aj Kalište. Kališťania im pomáhali, či už zásobami, alebo poskytnutím strechy nad hlavou. Do histórie obce sa najviditeľnejšie zapísal 18. marec 1945 - deň, kedy bola obec vypálená nemeckými jednotkami potom, čo partizáni opustili osadu, aby sa spojili s vojenskými jednotkami, ktoré oslobodzovali Slovensko. Mnohí ľudia boli zastrelení priamo na mieste, iní zaživa zhoreli v domoch, ktoré začali nacisti zapaľovať. Skupina dospelých mužov, ktorá bola zajatá, bola neskôr postrieľaná v nedälekej Moštenici. Z osady sa stalo zhorenisko. Zo 42 domov ostalo len šesť, avšak po oslobodení Slovenska už život na Kališti nebolo možné obnoviť. Dnes je Kalište Národnou kultúrnou pamiatkou s pamätníkom obetiam marcovej tragédie, zachovanou kaplnkou a dvoma zrekonštruovanými domami, v ktorých je umiestnená expozícia zobrazujúca históriu obce, ako aj Partizánskej republiky, čiže obcí, kde sa najviac sústreďovali antifašisti a partizánske skupiny, ktoré pokračovali v boji aj po tom, ako nemecké jednotky obsadili Banskú Bystricu. Z ostatných domov je možné vidieť zrekonštruované základy. Súčasťou areálu vypálenej obce je aj náučný chodník „Ako žili Kališťania', zrekonštruované bunkre Partizánskej republiky, tzv. Sad života a replika miliera.
Ten symbolizuje spôsob obživy obyvateľov osady z čias, keď sa na Kališti vyrábalo drevené uhlie. Sad života vysadili predstavitelia 102 slovenských obcí, ktoré boli rovnako ako Kalište vypálené počas nacistických represálií v rokoch 1944 - 1945. Vdaka Sadu života sa na Kalište nielen symbolicky vrátil život, ale došlo aj prepojeniu obcí, ktoré počas vojny postihol podobný krutý osud.
V auguste 1944 sa do priestoru Pčoliného z Poľska presunul partizánsky oddiel Belov majora Belova (občianskym menom Kovalenko), ktorý sa v obci napojil na stranícku skupinu komunistov vedenú Jánom Hakošom. Partizánska skupina operovala v priestore trojuholníka Snina - Humenné -Medzilaborce. Z Poľska sa postupne k Pčolinému presúvala delostrelecká partizánska brigáda podplukovníka Nikolaja Prokopjuka. Utáborili sa v priestore „Gofova jama", budúceho sídla štábu brigády. V okolí Pčoliného sa zakrátko vytvorila veľká partizánska základňa a partizánmi bolo obsadených dvanásť dedín. Rady partizánov v značnej miere rozširovali príslušníci bývalej Slovenskej armády, došlo k reorganizácii brigády a bola vytvorená samostatná slovenská brigáda „Kriváň" pod vedením plukovníka Wogela. Do protifašistického odboja sa zapojila prevažná väčšina obyvateľov obce. Civilné obyvateľstvo poskytovalo hlavne informácie a stravu. Mnoho občanov Pčoliného priamo vstúpilo do partizánskych oddielov (Michal Bučko, Juraj Fečík, Vasiľ Fečík, Vasiľ Latta, Vasiľ Parihuzič, Michal Usťanovský a Juraj Vovčko). Po silnejúcom protifašistickom odboji tabuľami označilo nemecké velenie v Snine obec i trojuholník Snina - Humenné - Medzilaborce ako partizánsku oblasť. Aj napriek nemeckým pozíciám v Snine, Humennom, Adidovciach, Stakčíne a okolí sa nemeckej armáde túto oblasť obsadiť nepodarilo. Avšak už 15.9.1944 vyslalo nemecké velenie letectvo, ktoré počas bombardovania obec doslova vypálilo. Do základu zhorelo 98 rodinných domov a 106 hospodárskych budov. Ľudia zostali bez prístrešia, zhorelo šatstvo, obživa, dokonca i hospodárske zvieratá. Po odchode partizánskych brigád z priestoru, vzhľadom na blížiaci sa front, dňa 22.9.1944, obec obsadila nemecká armáda. Na výstrahu bol Nemcami popravený príslušník odboja, 22-ročný Pčolinčan A. Vatíak.
Obec sa ocitla v blízkosti frontovej línie, ktorá sa zastavila na rozhraní starinského a pčolinského chotára, smerom na Ostružnicu a Parihuzovce. Život občanov sa stával zo dňa na deň ťažší, nebolo kde bývať, nebolo čo jest. Obyvateľstvo trpelo každodenne leteckými a delostreleckými útokmi na obranné pozície nemeckej armády. Naviac, pri ústupe Nemcov bolo 22. novembra 1944 násilne evakuovaných 30 rodín, ktoré sa ocitli až v okolí Martina a Dolného Kubína (domov sa vrátili až v lete 1945). Počas ústupu, v noci z 23. a 24. novembra 1944, vyhodili nemecké jednotky v obci (poniže kríža) prístupovú štátnu cestu. Silná detonácia poškodila neďaleké domy na „Vyšnom konci" a na mieste výbuchu sa vytvoril kráter o veľkosti domu.
Deň nato, 25. novembra 1944, bola obec oslobodená. Víťazstva sa však mnohí Pčolinčania nedočkali: Michal Bobrik, 41-ročný - zahynul pri leteckom nálete 15.9.1944, Terézia Rokytková, 43-ročná - zahynula pri leteckom nálete 15.9.1944, Andrej Vatíak, 22-ročný - zastrelený nemeckou armádou 22.9.1944, Zuzana Cimová, 37-ročná - zahynula pri delostreleckom útoku v októbri 1944, Anna Mindošová, 40-ročná - zahynula pri delostreleckom útoku 24.11.1944, Ján Moščak, 46-ročný - zahynul pri výbuchu míny 16.10.1944, Juraj Latta, 33-ročný - zahynul pri výbuchu míny 16.4.1945, Andrej Mindoš, 10-ročný - zahynul pri výbuchu míny 27.4.1945, Juraj Vovčko, 20-ročný - padol v boji pri oslobodzovaní Ostravy 1945, Vasiľ Latta - Džurbala, 20-ročný - padol v boji pri oslobodzovaní Ostravy 1945, Vasiľ Vatľak, 25-ročný - padol v boji pri Liptovskom Mikuláši 1945.
Na pamiatku obetiam 2. svetovej vojny občania Pčoliného postavili pomník padlým. Za aktívnu činnosť v protifašistickom odboji a za zásluhy pri obnovení ČSR bola obec v roku 1946 Slovenskou národnou radou ocenená Radom SNP II. triedy. Rad Červenej hviezdy Pčolinému udelil prezident ČSSR v roku 1964 za odbojovú činnosť a pomoc SNP. Pamätná medaila bola obci udelená prezidentom ČSSR pri príležitosti 20. výročia SNP. Ďalšiu pamätnú medailu udelili obci ÚV KSČ a ÚV NF pri príležitosti 30. výročia SNP.
(ml)
Zdroj: Publikácia: Pčoliné 655, muzeumsnp.sk
Obec Kalište sa nachádza v Nízkych Tatrách a je úplne izolovaná od okolitej civilizácie. Známy je jej smutný osud z obdobia 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Počas SNP sa vojaci, partizáni a rasovo, či politicky prenasledovaní občania začali sťahovať do hôr a do horských osád, akou bolo aj Kalište. Kališťania im pomáhali, či už zásobami, alebo poskytnutím strechy nad hlavou. Do histórie obce sa najviditeľnejšie zapísal 18. marec 1945 - deň, kedy bola obec vypálená nemeckými jednotkami potom, čo partizáni opustili osadu, aby sa spojili s vojenskými jednotkami, ktoré oslobodzovali Slovensko. Mnohí ľudia boli zastrelení priamo na mieste, iní zaživa zhoreli v domoch, ktoré začali nacisti zapaľovať. Skupina dospelých mužov, ktorá bola zajatá, bola neskôr postrieľaná v nedälekej Moštenici. Z osady sa stalo zhorenisko. Zo 42 domov ostalo len šesť, avšak po oslobodení Slovenska už život na Kališti nebolo možné obnoviť. Dnes je Kalište Národnou kultúrnou pamiatkou s pamätníkom obetiam marcovej tragédie, zachovanou kaplnkou a dvoma zrekonštruovanými domami, v ktorých je umiestnená expozícia zobrazujúca históriu obce, ako aj Partizánskej republiky, čiže obcí, kde sa najviac sústreďovali antifašisti a partizánske skupiny, ktoré pokračovali v boji aj po tom, ako nemecké jednotky obsadili Banskú Bystricu. Z ostatných domov je možné vidieť zrekonštruované základy. Súčasťou areálu vypálenej obce je aj náučný chodník „Ako žili Kališťania', zrekonštruované bunkre Partizánskej republiky, tzv. Sad života a replika miliera.
Ten symbolizuje spôsob obživy obyvateľov osady z čias, keď sa na Kališti vyrábalo drevené uhlie. Sad života vysadili predstavitelia 102 slovenských obcí, ktoré boli rovnako ako Kalište vypálené počas nacistických represálií v rokoch 1944 - 1945. Vdaka Sadu života sa na Kalište nielen symbolicky vrátil život, ale došlo aj prepojeniu obcí, ktoré počas vojny postihol podobný krutý osud.
V auguste 1944 sa do priestoru Pčoliného z Poľska presunul partizánsky oddiel Belov majora Belova (občianskym menom Kovalenko), ktorý sa v obci napojil na stranícku skupinu komunistov vedenú Jánom Hakošom. Partizánska skupina operovala v priestore trojuholníka Snina - Humenné -Medzilaborce. Z Poľska sa postupne k Pčolinému presúvala delostrelecká partizánska brigáda podplukovníka Nikolaja Prokopjuka. Utáborili sa v priestore „Gofova jama", budúceho sídla štábu brigády. V okolí Pčoliného sa zakrátko vytvorila veľká partizánska základňa a partizánmi bolo obsadených dvanásť dedín. Rady partizánov v značnej miere rozširovali príslušníci bývalej Slovenskej armády, došlo k reorganizácii brigády a bola vytvorená samostatná slovenská brigáda „Kriváň" pod vedením plukovníka Wogela. Do protifašistického odboja sa zapojila prevažná väčšina obyvateľov obce. Civilné obyvateľstvo poskytovalo hlavne informácie a stravu. Mnoho občanov Pčoliného priamo vstúpilo do partizánskych oddielov (Michal Bučko, Juraj Fečík, Vasiľ Fečík, Vasiľ Latta, Vasiľ Parihuzič, Michal Usťanovský a Juraj Vovčko). Po silnejúcom protifašistickom odboji tabuľami označilo nemecké velenie v Snine obec i trojuholník Snina - Humenné - Medzilaborce ako partizánsku oblasť. Aj napriek nemeckým pozíciám v Snine, Humennom, Adidovciach, Stakčíne a okolí sa nemeckej armáde túto oblasť obsadiť nepodarilo. Avšak už 15.9.1944 vyslalo nemecké velenie letectvo, ktoré počas bombardovania obec doslova vypálilo. Do základu zhorelo 98 rodinných domov a 106 hospodárskych budov. Ľudia zostali bez prístrešia, zhorelo šatstvo, obživa, dokonca i hospodárske zvieratá. Po odchode partizánskych brigád z priestoru, vzhľadom na blížiaci sa front, dňa 22.9.1944, obec obsadila nemecká armáda. Na výstrahu bol Nemcami popravený príslušník odboja, 22-ročný Pčolinčan A. Vatíak.
Obec sa ocitla v blízkosti frontovej línie, ktorá sa zastavila na rozhraní starinského a pčolinského chotára, smerom na Ostružnicu a Parihuzovce. Život občanov sa stával zo dňa na deň ťažší, nebolo kde bývať, nebolo čo jest. Obyvateľstvo trpelo každodenne leteckými a delostreleckými útokmi na obranné pozície nemeckej armády. Naviac, pri ústupe Nemcov bolo 22. novembra 1944 násilne evakuovaných 30 rodín, ktoré sa ocitli až v okolí Martina a Dolného Kubína (domov sa vrátili až v lete 1945). Počas ústupu, v noci z 23. a 24. novembra 1944, vyhodili nemecké jednotky v obci (poniže kríža) prístupovú štátnu cestu. Silná detonácia poškodila neďaleké domy na „Vyšnom konci" a na mieste výbuchu sa vytvoril kráter o veľkosti domu.
Deň nato, 25. novembra 1944, bola obec oslobodená. Víťazstva sa však mnohí Pčolinčania nedočkali: Michal Bobrik, 41-ročný - zahynul pri leteckom nálete 15.9.1944, Terézia Rokytková, 43-ročná - zahynula pri leteckom nálete 15.9.1944, Andrej Vatíak, 22-ročný - zastrelený nemeckou armádou 22.9.1944, Zuzana Cimová, 37-ročná - zahynula pri delostreleckom útoku v októbri 1944, Anna Mindošová, 40-ročná - zahynula pri delostreleckom útoku 24.11.1944, Ján Moščak, 46-ročný - zahynul pri výbuchu míny 16.10.1944, Juraj Latta, 33-ročný - zahynul pri výbuchu míny 16.4.1945, Andrej Mindoš, 10-ročný - zahynul pri výbuchu míny 27.4.1945, Juraj Vovčko, 20-ročný - padol v boji pri oslobodzovaní Ostravy 1945, Vasiľ Latta - Džurbala, 20-ročný - padol v boji pri oslobodzovaní Ostravy 1945, Vasiľ Vatľak, 25-ročný - padol v boji pri Liptovskom Mikuláši 1945.
Na pamiatku obetiam 2. svetovej vojny občania Pčoliného postavili pomník padlým. Za aktívnu činnosť v protifašistickom odboji a za zásluhy pri obnovení ČSR bola obec v roku 1946 Slovenskou národnou radou ocenená Radom SNP II. triedy. Rad Červenej hviezdy Pčolinému udelil prezident ČSSR v roku 1964 za odbojovú činnosť a pomoc SNP. Pamätná medaila bola obci udelená prezidentom ČSSR pri príležitosti 20. výročia SNP. Ďalšiu pamätnú medailu udelili obci ÚV KSČ a ÚV NF pri príležitosti 30. výročia SNP.
(ml)
Zdroj: Publikácia: Pčoliné 655, muzeumsnp.sk
Aktuality
Zobraziť všetky
30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Naše obce
Zobraziť galérie
Ujko Vasyľ
Kiď mi chočete davaty rady, ta prošu pysaty jich na 100-evrovky - rada jich pryjmu...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať