Mladá muzikálová herečka Simona Kačmárová má za sebou krásne premiérové obdobie

„Bez hudby si nedokážem predstaviť ani jeden deň“
Pochádza z obce Stročín a momentálne už piaty rok žije a študuje na štátnom Konzervatóriu v Bratislave. Umenie ju od malička priťahovalo. Dnes si bez hudby nedokáže predstaviť čo i len deň. Reč je o mladej a talentovanej muzikálovej herečke Simone Kačmárovej, ktorá má za sebou krásne premiérové obdobie.
 

„Od malička som bola vedená k umeniu ako takému. Navštevovala som súbor Makovička, počas základnej školy som chodila do školského zboru Centráčik, ktorý vedie pani učiteľka Anička Suváková a taktiež som navštevovala Základné umelecké školy vo Svidníku, ale aj v Stropkove. V deviatich rokoch som nahrala svoj prvý CD nosič. Počas môjho detstva som sa zúčastňovala na rôznych speváckych aj recitačných súťažiach, ktoré ma priviedli k štúdiu na Konzervatóriu. U nás doma bola preferovaná najmä ľudová hudba. Venuje sa jej cela moja rodina,“ takto opísala svoje prvé kontakty s hudbou Simona Kačmárová.

 

Ako sme už spomínali, momentálne študuje v piatom ročníku na Konzervatóriu v Bratislave. „Celkové štúdium na škole je 6 ročné (4-2), po ktorom budú mať jeho absolventi titul Dis. Art - Diplomovaný umelec. Okrem umenia sa nám po maturite pridali predmety ako psychológia a pedagogika. Škola zo mňa vychováva nie len profesionálneho umelca, ale aj budúceho pedagóga.“

 

Simona Kačmárová ma na svojom konte účinkovanie v niekoľkých úspešných muzikáloch. Ľudia z regiónu pod Duklou ju však poznajú najmä ako speváčku ľudových piesní. Pýtali sme sa, prečo jej k srdcu prirástlo práve muzikálové herectvo. „Muzikálové herectvo preto, lebo sú neodlučiteľné zložky, ktoré sa dopĺňajú. Bez hudby si nedokážem predstaviť ani jeden deň. Samozrejme, že niekto preferuje spev viac, iný herectvo či tanec. Ale keď sa tieto tri zložky spoja pod vedením skvelého režiséra a hercov v jeden celok, vyvoláva to u diváka katarziu - vnútornú očistu a predovšetkým zážitok. Umenie milujem predovšetkým preto, lebo cez divadlo, spev a hudbu sa vyznávam zo svojich emócií, citov a pocitov. Pre mňa sú to neodlúčiteľné súčasti pre život,“ dodala Simona Kačmárová, ktorá chce po ukončení absolutória pokračovať na Janáčkovej univerzite v Brne, v odbore muzikálové herectvo.

 

„Je to v Božích a aj v mojich rukách ako sa moja cesta bude ďalej vyvíjať. Tento rok je pre mňa veľkou výzvou. Otvorili sa mi nie len ďalšie divadelné scény, ale aj televízne kamery. Mala som si možnosť zahrať v seriáloch, naspievať internetovú reklamu a momentálne mám za sebou krásne premiérové obdobie. Keďže sme v máji odpremierovali štylizované divadelne predstavenie Čertice od talianskeho autora Carla Goldoniho. Bolo živelné a temperamentné a vložili sme do neho veľa energie. Nedávno, 12. júna, sme mali premiéru aj na Novej scéne v Bratislave s muzikálom Fame (Sláva), ktorý po namáhavom skúšobnom období zožal pozitívne ohlasy a pre nás ako hercov, to bolo krásne zadosťučinenie.
 

Taktiež sa spevu venujem aj pomimo divadelných dosiek a to na rôznych benefičných akciách, festivaloch na východnom, strednom, ale aj západnom Slovensku. V Bratislave reprezentujem aj náš rusínsky folklór, ktorý mi je srdcu veľmi blízky. Spolupracujem s molodymi Rusínmi žijúcimi v Bratislave, kde už tradične vystupujem na rôznych akciách, kde reprezentujeme rusínsku menšinu alebo na rusínskych zábavách v Bratislave, ktoré majú veľkú a pozitívnu odozvu.“

 

Dodajme, že Simona Kačmárová účinkovala aj v divadelnom predstavení Ženba či Zhrňajová nevesta.
 

Čo na jej začínajúcu kariéru hovoria najbližší? „Táto otázka by mala byť položená mojim rodičom, súrodencov a mojej milujúcej rodine. Ale cítim a aj vidím, že sa z mnohých mojich úspechov tešia a podporujú ma vo všetkom, čo robím s otvoreným srdcom, úsmevom ale aj úprimnými slzami v očiach po tom, čo prezentujeme dané dielo. Chápu, prečo nemám toľko voľného času sa im naplno venovať a byť aspoň cez víkend doma. Skúšobný proces po väčšine trvá aj počas víkendov. Moja sestra Nika a aj mamka dlhé roky spievali a aj spievajú. Cítim, že si plním nielen svoj sen, ale aj sen mnohých ľudí a nielen rodinných príslušníkov, ale aj mnohých známych. Čiže za to čo robím, kde to robím a s akou láskou to robím, vďačím svojej rodine, ktorá ma vo všetkom podporuje. Za dar, ktorý mám a za to, že to môžem robiť ďakujem najmä pánu Bohu, mojím rodičom a rodine. Chcem im aj týmto vyjadriť, že im veľmi pekne ďakujem za všetko, čo pre mňa robia a že sa budem stále snažiť vás tešiť a robiť vám radosť. Lebo to beriem aj ako dar, aj ako poslanie,“ povedala Simona Kačmárová.

 

Prezradila aj svoje plány do budúcna. „V budúcnosti by som chcela nabrať ešte viac skúseností ohľadom umenia a divadla. Veľa spievať a točiť cédečka a tým pomáhať chorým a postihnutým detičkám a ľudom. Mám veľa snov, ktoré si pomaličky, ale isto plním s pomocou mojej rodiny a mojich známych. V budúcnosti chcem odovzdávať to, čo bolo dané mne. Učiť a tešiť sa z ich úspechov, ale pomáhať im aj vstávať a nabrať novú silu či odvahu čeliť životu, závisti a nedoprajnosti iných ľudí.“
 

Malebný kraj pod Duklou mladej muzikálovej herečke chýba. Vždy sa teší, keď ide domov. „Naše bohatstvo, ktoré máme na východnom Slovensku, v našom regióne je krásne a úplné iné od všetkého, čo mám v Bratislave. Teším sa za každým, keď idem domov, na svoju rodinu, na prírodu, na pokoj, ktorý tu je. Mojim priateľom a spolužiakom v Bratislave rozprávam a opisujem, čím je to iné. No pokiaľ si to človek nezažije alebo nemá česť v tom prostredí vyrastať, tak nepochopí, prečo sa tak radi s mojou rodinou vidíme a stretávame sa. Vlastne k pocitu šťastia nepotrebujem doslova nič. Iba lásku a zdravie mojich najbližších. Všetky tie ostatné veci prídu časom. Ale pokiaľ človek nedáva a neprijíma lásku, cíti sa tak „prázdno“.

 

Mojim priateľom sa to veľmi páči a vážia si nás práve preto, že ako rodina, držíme pokope a tak radi sa vidíme. Sme im určite veľkým vzorom. A tým, že sa s Rusínmi stretávam v Bratislave, mi dodáva energiu a silu zvládať nie ľahké životné, osobné či profesné životné skúšky. Rodičia za mnou chodia za posledné roky častejšie, ako ja domov. No stále, keď to ide, sa rada vraciam do rodného kraja a domoviny,“ uzavrela Simona Kačmárová.
 

(ks)