Mliekareň vo Vyšnej Polianke založili kňazi a učitelia

Začínať s podnikaním na území svidníckeho okresu bolo aj v minulosti zložité. Zlé cesty a veľká vzdialenosť od obchodných centier veľmi sťažovali rozvoj priemyselných i obchodných podnikov. Napriek tomu sa našli ľudia, ktorí si uvedomovali, že iba úspešné podnikanie a vytrvalá práca môžu zlepšiť situáciu tunajších obyvateľov.

Jeden z drobných, no veľmi zaujímavých podnikov, zameraných na spracovanie miestnej produkcie, vznikol v obci Vyšná Polianka v roku 1928. Pri zrode tamojšieho Mliekarskeho družstva "Makovica" stáli najmä kňazi a učitelia z Varadky, Vápeníka, Becherova a Vyšnej Polianky. Tí upísali prvé podiely nového spolku a usilovali sa presvedčiť jednotlivých roľníkov, aby vstúpili do družstva.

Ustanovujúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo vo februári 1928. Na ňom sa k zakladateľom pripojili ďalší členovia, najmä spomedzi roľníkov zo Svídničky, Becherova, Vyšnej a Nižnej Polianky či Komloša. Podmienkou vstupu bolo upísanie a zaplatenie aspoň jedného podielu v hodnote 100 Kč. Úlohou družstva, podľa prijatých stanov, bolo v prvom rade speňažovať hospodárske plodiny vyrobené jeho členmi, najmä mlieko, mliečne výrobky a vajcia.

Nový podnik sa pod vedením predsedu Teodora Rožeka, učiteľa z Vyšnej Polianky, rozbehol veľmi nádejne. Z vyzbieraných peňazí bola kúpená budova a podarilo sa získať aj kvalifikovaného vedúceho mliekarne. Štát, cez ministerstvo poľnohospodárstva, pomohol novému podniku tým, že mliekarni pridelil nové strojové zariadenie s podmienkou, že ho bude používať najmenej desať rokov. Zakladatelia mali dobre premyslený aj odbyt svojich výrobkov. Vedenie neďalekých Bardejovských Kúpeľov bolo ochotné odoberať takmer celú produkciu družstva.

Už prvý rok však ukázal, že ani zdanlivo veľmi dobré východiskové podmienky nezaručujú vždy úspech podniku. Do družstva vstupovali v stále väčšom množstve noví podielnici. To síce prinášalo družstvu nový kapitál, no napriek tomu sa dostalo do zložitej situácie. Jeho členmi sa stávali kňazi, učitelia a úradníci z Prešova, Bardejova, Svidníka i okolitých obcí, no vedeniu sa nepodarilo o potrebe spolupracovať presvedčiť tých najdôležitejších roľníkov. A tak sa družstvo dostalo do paradoxnej situácie. Malo dobre vybavenú mliekareň, kvalifikovaný personál aj zabezpečený odbyt výrobkov. Chýbalo však to najdôležitejšie dostatok mlieka. Tu sa naplno prejavila zložitá situácia roľníkov v tejto oblasti. Tí totiž na jednej strane bedákali, že nemajú dostatok peňazí za svoje výrobky, v praxi sa však ukázalo, že mlieka produkujú žalostne málo. Ako sa pri podrobnejšom skúmaní Ústredného družstva z Bratislavy ukázalo, hlavným dôvodom nízkej produkcie bol nedostatok vhodných pasienkov a veľmi nízka dojivosť kráv, ktoré chovali tunajší roľníci. Jedna krava dávala totiž v priemere iba 7-8 litrov mlieka denne.

A tak sa družstvo už po roku činnosti dostalo do vážnej krízy, ktorú už po dvoch rokoch od založenia museli riešiť likvidáciou mliekarne. Napriek tomu, že sa tento zaujímavý podnikateľský pokus skončil neúspešne, ukázal hlavné dôvody, prečo bolo a do značnej miery aj dodnes je podnikanie v tomto regióne tak komplikované. Okrem nedostatku kapitálu a nízkej rentability poľnohospodárstva to bola aj nedôvera tunajších ľudí voči novinkám a cudzincom. A kým sa túto nedôveru podarí prekonať, býva už spravidla neskoro....