Mnohí i napriek obavám veria, že situácia ohľadom R4-Via Carpathia sa vyvinie sľubne

Myšlienka vytvoriť cestnú trasu Via Carpathia sa vraj začala prvýkrát objavovať v Poľsku v roku 2006. Začiatkom októbra sa v Európskom parlamente v Bruseli uskutočnila konferencia ohľadom výstavby cesty R4. Konferencie sa mali podľa poľských médií zúčastniť ministri dopravy tých krajín, ktoré vstúpili do projektu budovania medzinárodných dopravných trás, zástupcovia regiónov, medzinárodní odborníci, Riaditelia Európskej komisie, veľvyslanci Belgického kráľovstva či zástupcovia Európskej únie a poslanci Európskeho parlamentu. Podpredseda predstavenstva Združenia Karpatský euroregión Poľsko so sídlom v Rzeszove Dawid Lasek využil ponuku poľského poslanca Európskeho parlamentu Tomasza Porebu (Právo a spravodlivosť) a zorganizoval konferenciu o nadnárodnom dopravnom koridore známom ako Via Carpathia.

Zúčastnili sa jej aj niekoľkí naši predstavitelia, slovenská strana vyjadrila podporu tomuto projektu. Dawid Lasek ponúkol účasť na konferencii primátorom miest, kadiaľ Via Carpathia vedie - Jánovi Holodňákovi a Jánovi Rubisovi z Giraltoviec. V Bruseli bol aj bývalý poslanec Európskeho parlamentu za KDH, bývalý štátny tajomník rezortu dopravy za vlády Ivety Radičovej a dnešný poslanec Národnej rady SR za KDH Ján Hudacký. Účelom zahraničnej cesty bolo zabezpečiť pre Karpatský región v prvom rade tvorbu nových pracovných miest prostredníctvom príchodu nových investorov, zabezpečiť rozvoj cestovného ruchu a riešiť problém kamiónovej dopravy, ktorá komplikuje dopravu a zvyšuje nehodovosť na cestách. Mnohých zaujíma jej momentálny priebeh a budúci vývoj. Spýtali sme sa na to aj primátora Jána Holodňáka.

Je to podľa mnohých veľmi dôležité spojenie viacerých krajín a významnou tepnou od severu po juh. Prepája regióny v Baltskom mori, oblasti Stredomoria a Čierneho mora. Podľa poľských médií je to významná cesta pre Európu ako celok, v budúcnosti ju plánujú rozšíriť smerom na východ. V súčasnej dobe je Via Carpathia rozdelená do niekoľkých častí, ktoré sa majú vykonávať v rôznych časových intervaloch, čo ohrozuje integritu celej trasy. Mali by sa opravovať cesty, ktoré vedú po Poľsku a Slovensku (od hraničného priechodu vo Vyšnom Komárniku k maďarským hraniciam). „Ak sa to tak s podporou EÚ v novom plánovacom období neurobí, je reálna hrozba, že to spraví ruský kapitál cez Ukrajinu a celý rozvoj s dopravou bude presunutý týmto smerom, čo by nebolo dobré. Preto sú iniciované všetky tieto aktivity,“ vyjadril sa svidnícky novinár Jozef Jurčišin, ktorý pôsobí v Poľsku ako odborný pracovník pre koordináciu poľsko-slovenskej cezhraničnej spolupráce (podporenej z fondov EÚ) z kancelárie Združenia Karpatský euroregión.

„Poliaci sú v presadení zámeru novej investície veľmi aktívni, majú svoj vplyv v centrále EÚ. Slovenskej strane by vystačilo len iniciatívne tieto snahy podporovať,“ myslí si. „Nechcem byť pesimistický, no peniaze chýbajú. Via Carpathia je samostatnou témou, hovoríme o úseku cesty. Som si istý, že do roku 2020 bude hotová,“ myslí si Zbigniew Rynasiewicz. Všetci dúfajú, že sa napokon dostane aj do jadra európskych ciest. „R4 je jednou z najkratších úsekov, potrebné je dorobiť ešte necelých 80 km. Na troch veciach – investície, cestovný ruch a bezpečnosť. Urobili sme maximum, čo sme mohli urobiť. Akýkoľvek variant by išiel, nezáleží na tom, len aby sa to realizovalo čím skôr. Či už bude zaradená do 1. alebo 2. skupiny,“ prezradil svoje pocity primátor Ján Holodňák. Dôležitá podľa neho nie pritom nie je len otázka peňazí, ale časový posun, aby sa cesta realizovala čím skôr. „Spomínalo sa, že sa to možno bude realizovať do roka 2018. Som realista, lebo ekonomická situácia je veľmi dôležitá, no treba byť v tejto otázke aj optimistický. Možno to vyjde trošku neskôr, no bol by som veľmi rád, keby to vyšlo,“ uzatvára.

Autor: Martina Štofková