Množenie delením

18.07.2014

 
Spolu s koncom školského roku prišla pre ukrajinskú, resp. tzv.  „rusínsko-ukrajinskú“ menšinu smutná správa. Ďalšie dve školy s vyučujúcim jazykom ukrajinským končia. Navštevovalo ich málo detí a Slovensko v dlhodobom horizonte ani nemá záujem nejakým spôsobom podporovať malotriedne školy. 
 
Iba týždeň pred touto informáciou som mal možnosť vypočuť si anketu, v ktorej sa účastníkov ukrajinského festivalu vo Svidníku pýtali, ako hodnotia tohtoročný jubilejný šesťdesiaty ročník. Väčšina v odpovediach, samozrejme, vychválila festival do nebies. Nikto nehovoril o každoročne nižšom záujme divákov, ale ani o ďalších nepríjemných aktuálnych skutočnostiach. Až na jedného pána, ktorý povedal, že najväčší problém vidí v tom, že sme sa začali deliť na dve národnostné menšiny a takýmto spôsobom sa likvidujeme. Asi reagoval nielen na prázdnejšie hľadisko, ale aj na nižšiu kvalitu programu.     
 
S tým, čo respondent v rámci ankety povedal, môžeme len súhlasiť. Ale musíme si vyjasniť,  kto sa oddelil a kto sa tým likviduje. Optika opýtaného a optika Rusínov môže byť totiž diametrálne odlišná. Lenže posledné štatistiky dávajú za pravdu rusínskej nazeraniu. Pokiaľ sa respondent  domnieva, že Rusíni boli tí, ktorí sa začali deliť,  a preto teraz nastupuje likvidácia, potom to nie je správne  videnie daného problému, ale skôr sa jedná o pohľad cez zváračské okuliare, cez ktoré človek absolútne nič nevidí okolo seba, len malý plamienok, keď začne zvárať.      
   
Pravdou je, že Rusíni sa po roku 1989 nezačali oddeľovať od ukrajinského národa, ale po dlhých rokoch, kedy sa nemohli slobodne hlásiť k svojej národnosti, sa začali vracať ku svojím koreňom. Oni sa nezačali oddeľovať od Ukrajincov, pretože Ukrajincami nikdy neboli. Na tejto skutočnosti, ktorá je overená dejinami, nemôže predsa zmeniť niečo také, ako príkaz komunistického režimu v niekoľkých krajinách pred rokom 1989, ktorý nám nadiktoval, kto sme. Tento návrat „domov“ bol naturálnou tendenciou Rusínov, teda nie politická cesta, ale prirodzená túžba vyvierajúca zvnútra človeka. Teda toho, čo Rusíni  niesli v sebe ako odkaz predkov, ktorému chceli zostať verní. 
 
Keď už máme diskutovať o akomsi delení, potom sa od národa oddelili predovšetkým tí, čo založili Zväz Rusínov – Ukrajincov Slovenskej republiky, či iné jemu podobné organizácie. V čase, keď sa národ obrodil, oni nechceli vidieť znovuzrodenie (z politických príčin, či vlastného blaha) a videli len modré nebo, pod ktorým na žltom poli chceli zbierať úrodu z  predlžovania ukrajinizácie národa.      
 
Neuvedomovali si ale, že na ich žltom poli ubúdajú ľudia, že úroda z roka na rok je slabšia. Takže nepustili do škôl rusínsky jazyk, nepripustili Rusínov, aby prevzali festivaly, atď.  a postupne strácajú všetko, na čom im tak prečudesne záležalo.
  
Keď respondent hovoril, že sa rozdeľujeme  na dve národnosti a tak sa likvidujeme, mal pravdu. Mal pravdu, pokiaľ myslel, že oni sa oddelili od národa a tak sa likvidujú. Národ je tu, ale ich Kyjev je ďaleko. Vidieť to na skutočnosti, že počet ukrajinských škôl ubúda, lebo ľudia nemajú záujem, že na ich podujatia prichádza stále  menej  a menej ľudí, že Rusíni všade získavajú na početnosti a Ukrajincov, či tzv. „Rusínov-Ukrajincov“ je na Slovensku aj s novoprisťahovalcami z Ukrajiny už len niečo cez 7000, v Poľsku sa k Lemkom-Ukrajincov hlási menej ako 300 osôb.  
 
 Ono to je v skutočnosti tak, aj keď to ešte niektorí doteraz nezbadali, že národ nie je bunka. Nemnoží sa delením. Národ je celé telo, jeden organizmus a aj keď mu niekto chce odťať ruku, môže sa mu to podariť, ale potom musí počítať s tým, že telo dokáže prežiť bez jednej ruky, no samotná ruka je odsúdená na „nežitie“. Fakty dnes jednoznačne ukazujú, kto zostal telom a kto odťatov rukou. 
 
Peter Medviď, Prešov
 
Článok bol napísaný ako komentár "Vstupná inventúra" pre lemkovské rádio lem.fm  a v rusínskom jazyku ho nájdete tu:

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vasyľ.
-Odkryju/povim Vam tajomstvo. Drahy na Sloveňsku ne nyščať nakladny motory, ale jachty oligarchiv...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať