Moje spomienky na akad. maliara Pavla Michaliča

Zo mňa sa stal dôchodca a z neho významný umelec
Vedel som o pripravovanej výstave jeho obrazov v Bardejove. Vernisáže som sa nemohol zúčastniť aj keď som sa na ňu a stretnutie s majstrom veľmi tešil. Posledný raz som sa s ním stretol ako s dieťaťom na detskej ambulancii pred pár desiatkami rokov. Žiaľ zdravotné problémy a pobyt v nemocnici mi nepovolili zúčastniť sa vernisáže. Spomienky staré niekoľko desaťročí sa mi vrátili pred oči dívajúc sa na jeho diela.
 

Pred pár desiatkami rokov, kedy som pracoval vo Svidníku ako primár detského oddelenia, na prelome 60 a 70 rokov obnovili sme maľbu stien a premýšľali sme o tom ako spestriť dní tam ležiacim deťom. Vtedy ma napadla myšlienka vyzdobiť toto prostredie aj výtvarnými prácami deti z Ľudovej školy umenia zo Svidníka. Dohodli sme sa s jej vedúcim, bol to vtedy pán Makara, že my zabezpečíme rámy na obrazy a on urobí výber obrázkov. Aby sa s rastom deti dali ich diela obmieňať, rámy boli robené tak, že na hornej lište bol otvor, cez ktorý sa dal vsunúť obrázok i predné sklo.
 

Bolo ich okolo 20. Viseli na chodbách i na detských izbách. Ostala mi spomienka na jeden obraz, ktorý som denne vidieval vstupujúc na detské oddelenie. Visel ako prvý na schodišti nad parapetou tak, že vždy keď som išiel do práce som mal pred očami práve tento obrázok s nazelenavým podkladom a na ňom namaľovanú postavu chlapca a dole bolo meno autora: Palko Michalič. Napísané štetcom „Palko Michalič". Bolo namaľované skôr pánom učiteľom podľa tvaru písma čiernou farbou a štetcom. Viselo tam po celý čas pár desiatok rokov, z podesty rovno pred očami takže ho človek nemohol nevidieť. Bol som rád, že i po odchode zo Svidníka počas návštev bývalého pracoviska som ho tam videl.

V 80. rokoch sa detské oddelenie presťahovalo do nových priestorov a obrázok putoval s nim. Dva roky nazad sa detské znovu sťahovalo bolo už len na 1 podlaží. Druhé podlažie sa stalo administratívnym pracoviskom. Keď som čítal o pripravovanej vernisáži obrazov tu v Bardejove išiel som na detské oddelenie do Svidníka, že odtiaľ zoberiem autorovi obrázok, ktorý bol možno prvým autorovým dielom vystaveným pred očami detí i ich rodičov, smutne kráčajúcich pre chorobu dieťaťa, s ktorou išli na naše oddelenie. Obrázok som už bohužiaľ tam nenašiel. Rámy ostali, len detské diela sa po desiatkach rokov vymenili.

Prešli roky a ja sa dívam na nové diela Pavla Michaliča, ale stále sa mi pred očami zjavuje ten obrázok, ktorý som videl denne vchádzajúc na oddelenie. Prešli desiatky rokov, stojím vo výstavnej sieni a konštatujem, že zo mňa sa stal dôchodca a z „Pálka Michaliča" významný umelec, Pavol Michalič.
Ten obrázok mám dodnes pred očami aj keď prešlo viac ako 40 rokov. Dúfam, že sa neurazíš, keď končím túto spomienku slovami: „Pálku ja Ti gratulujem".
 

MUDr. Aladár Šaláta, CSc.