Monastyr v Krásnom Brode

Pri štátnej ceste z Humenného do Medzilaboriec sa po pravej strane pred Krásnym Brodom nachádza vzácna kultúrno-historická pamiatka "Baziliánsky monastyr" - kláštor, ktorý patrí pod gréckokatolícku cirkev s východným obradom. Podľa Jozefáta V. Timkoviča nachádzal sa tam pravdepodobne už v 14. storočí a mal v tom čase drevenú podobu. Monastyr je ozdobou okolia horného toku Laborca, kde sa v minulosti odohrávali zaujímavé udalosti.

S rehoľným spoločenstvom sa najčastejšie stretávame v rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi. K rehoľnému spoločenstvu patrí aj rehoľa "baziliánov", ktorej zakladateľom bol svätý Bazil Veľký, ktorý žil v r. 329 - 379. Stal sa biskupom cezarejským okolo roku 370. Pochádzal z bohatej rodiny a dostalo sa mu vynikajúceho vzdelania v Konštantinopolise a v Aténach. Venoval sa právu a vynikal ako dobrý rečník. Zanechal právnickú cestu a stal sa mníchom. Členmi rehole sa stali mnohé významné osobnosti cirkevného života a z nich spomeniem biskupa Petra Pavla Gojdiša.

Podnetom k zriadeniu monastyru bola udalosť, keď sa slepý človek umyl vodou a svoje beľmom zatiahnuté oči odrazu začali vidieť. Ľudia na tomto mieste vraj aj inokedy videli rôzne svetlo a dali tam postaviť kaplnku, v ktorej sa modlili a umiestnili ikonu Bohorodičky. Udalosť sa odohrala v 14. storočí a odvtedy sa tu začali ľudia schádzať v deň svätého Ducha. Dozvedel sa o tom šľachtic Teodor Koriatovič a dal tam postaviť drevený kostol (cerkov) a kláštor, ktorému venoval obec Čabiny, Sukov a Krásnobrod. Ďalšie podrobnejšie informácie sa o monastyre strácajú.

V období reformácie niektorí šľachtici z Drugethovského domínia sa ocitli na strane protestantov. V tom čase panstvo patrilo Valentínovi, ktorý bol županom Zemplínskej stolice a tento dal monastyr zbúrať a spáliť. Odohralo sa to v predvečer sviatku Ducha Svätého. Mnísi si zachraňovali len holé životy a mnohé cennosti sa vtedy znehodnotili, ale zachránila sa ikona Bohorodičky. Neskoršie Drugethovci dali monastyr znova postaviť z dreva, ale pri poslednom stavovskom povstaní vedenom Františkom II. Rákocim (1703 - 1711) bol monastyr v Krásnom Brode opäť zbúraný.

Po upokojení situácie v Uhorsku v procese rekatolizácie bol kláštor obnovený. V tom čase v roku 1759 bola kaplnka a kostol postavené z kameňa a monastyr naďalej bol z dreva, ale bol ohradený kamenným múrom s jednou vstupnou bránou. Počas prvej svetovej vojny, v roku 1915, keď sa boje premiestnili až do tohto okolia bol monastyr so svojimi ďalšími zariadeniami znova zničený a odvtedy ostal v rozvalinách. Niektoré zariadenia monastyru sa podarilo opraviť a ochrániť a medzi nimi bola kaplnka zasvätená "Pokrovu prečistej Divy Márii". V roku 1759 pri monastyre zasadili lipu, ktorá tam dodnes rastie a má už viac ako 350 rokov.

Za chrámom, ktorý je v rozvalinách, zo severnej strany ostala zachovaná studňa, pri ktorej sa v 14. storočí stal už spomínaný zázrak. Pred vstupom na toto miesto bývalého monastyru sa nachádza drevený gréckokatolícky kríž a pri ňom aj veľká informačná tabuľa. Pohľad na rozvaliny starého kláštora poukazujú priložené fotografie.

Sotva sto metrov od starého kláštora za symbolické tri roky bol v rokoch 1998 - 2001 postavený nový kláštor, v ktorom znova sídlia mnísi "baziliáni". Trojka symbolizuje Svätú Trojicu, ale aj to, že monastyr bol trikrát zbúraný a znova postavený. Vo všeobecnosti sa zvykne hovoriť "do tretice všetko najlepšie". Počas dlhej - 800-ročnej histórie sa na tomto mieste mnoho odohralo a pravdepodobne ešte odohrá. Severne od rozvalín starého kostola začali len v roku 2004 budovať nový kostol, zasvätený Duchu Svätému a v tomto čase sa už pomaly dokončuje.

Na miesto monastyru v Krásnom Brode prichádza množstvo návštevníkov zo Slovenska, aj zahraničia, ktorí obdivujú toto posvätné a historické miesto, ktoré nadväzuje na bohatú históriu neďalekého Krásneho Brodu a Medzilaboriec. Na záver citujem úryvok z textu na spomínanej drevenej tabuli pred vstupom na miesto monastyru: "Zastav sa pútniku, daj odpočinúť svojim nohám, lebo Ťa zaviedli na posvätné miesto, pomedituj a pomodlij sa na mieste, kde sa nachádzaš. Už naši pradávni rusinskí predkovia prinášali zvieracie a ľudské obety svojej pohanskej bohyni Kupale-Sláve v 5. storočí pred n. l.