Monika Beňová: Stranu Náš kraj nepoznám. Rusíni by mali svoje práva presadzovať cez známe osobnosti

Ste poslankyňou Európskeho parlamentu, ktorý nedávno uznesením zaviazal členské štáty EÚ, aby viac chránili základné práva národnostných menšín, prisťahovalcov a ďalších skupín. Uznesenie presadzovala, pričom bola aj jeho autorkou, slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová. Považujete za normálne, ak Rusíni, tretia najpočetnejšia národnosť na Slovensku, nemá naplnené práva, napríklad pri dvojjazyčných tabuliach, v rozvoji rusínskeho školstva či v poklese financií na kultúru?
Je to určite nepochopiteľné, pretože ak sa podarí nárast v početnosti pri sčítaní obyvateľstva, ako zaznamenali Rusíni, by stálo za to pozrieť sa na súčasnú legislatívu aj všetky opatrenia, ktoré tu fungujú pri menšinách. Tam, kde je to nejako zablokované, treba vytvoriť priestor, aby príslušníci tejto menšiny mohli mať napríklad dvojjazyčné tabule, aby získali vyššiu podporu z rozpočtu a podobne. Ale je to najmä otázka komunikácie medzi oficiálnymi predstaviteľmi tejto menšiny a štátu. Myslím, že sa treba obrátiť napríklad na ministerstvo kultúry, či predstaviteľov NR SR a žiadať, aby sa začali touto témou zaoberať. Treba naliehať, aby sa to zmenilo.

Práve to sa nedeje. Väčšinou je to tak, že sa dvere nejakej inštitúcie otvoria, potrasie sa hlavou – chápeme vás – a nič. Je tu síce reprezentant rusínskej menšiny Rusínska obroda, ale nedokáže presadiť zmeny ani v školstve, ani v nespravodlivom volebnom systéme...
Pokiaľ viem, v parlamente je poslankyňa Iveta Lišková rusínskej národnosti. Treba sa obrátiť buď na ňu alebo iných poslancov s rusínskym pôvodom. Je to bežný, štandardný lobing – obrátiť sa na poslancov, ktorí majú danú národnosť, aby sa snažili z pozície legislatívcov obracať na inštitúcie a vytvárať podporu, lobing pre príslušníkov svojej menšiny.

Takíto poslanci sú a aj boli, ale uvedený prístup nikdy nebol pravidlom. Nie je to téma. Avšak to, že sa veci už dlhé roky vyvíjajú v neprospech Rusínov, predsa musí mrzieť najskôr štát, že tu má menšinu, ktorú diskriminujú naše vlastné zákony. Nemyslíte?
Malo by to tak byť. Za normálnych okolností a v normálne fungujúcej spoločnosti si štát svoje menšiny rozmaznáva. Snaží sa urobiť výhodu z toho, že robí opatrenia v ich prospech. Je to obdivuhodná výhoda nielen navonok, ale aj smerom dovnútra. Každý občan by mal z toho dobrý pocit, keby videl, že štát sa stará o svoje menšiny.

Prečo sa to u nás nedeje?
To neviem.

Náš štát to ako žiadnu výhodu nepociťuje, skôr ako záťaž.
Je to tak, nevládne tu pocit, že starať sa o menšiny bude potom odmenené väčšinovou populáciou.

Rusínska národnosť, a nielen ona, tým akoby doplácala na historický vzťah medzi Slovákmi a Maďarmi. Vidíte to takto?
Áno. U nás sa skrátka menšinová problematika redukuje na otázky vzťahu k maďarskej menšine a k Rómom. Čo je tiež zarážajúce, je to, že ak pred Maďarmi začnete hovoriť o iných menšinách, zrazu ich už menšinová politika až tak nezaujíma a nie sú takí zanietení. Ich zaujíma, len ak sa vec týka ich menšiny.

Čo môžu Rusíni robiť s takouto situáciou?
Ťažko povedať. Snáď naozaj len tlačiť na ministerstvo kultúry, ministerstvo zahraničných vecí, na poslancov...

Poznáte regionálnu politickú stranu Náš kraj? Počuli ste o nej?
Nie.

Viete si predstaviť, žeby sa cez takúto stranu dalo niečo dosiahnuť v prospech menšiny, ktorej sa upierajú aj základné ústavné práva?
Aby sa to dalo, veľká časť Rusínov by musela túto regionálnu stranu aj voliť. Podľa mňa to nie je cesta. Skôr treba ísť cez veľké strany, pri ktorých je väčšia šanca, že sa dostanú do parlamentu. U nás doteraz neuspela žiadna z politických strán na etnickom základe, jedine SMK. Podľa mňa to skôr stojí na nejakej výraznej osobnosti, patriacej k menšine, a prostredníctvom nej by sa mali požiadavky nanášať aj presadzovať.

Táňa Rundesová