Monumentálne diela v meste Snina - Ľubomír Birka

Verejný priestor, ktorý začina už vstupom do mesta patrí medzi vzácny spoločný priestor a vyznačuje sa všeobecnou dostupnosťou. Jeho kvalita súvisí s kvalitou urbanistických riešení, kvalitou mestskej architektúry, kvalitou mestských komunikácii, mierou starostlivosti o mestskú zeleň a dizajnom interiérov verejných budov. Pohyb mestom je zvyčajne niečím motivovaný - pozorovaním architektúry, pozorovaním iných ľudí, vzájomným stretávaním sa ľudí pri rôznych aktivitách. Teda účelom verejného priestoru je vzájomná komunikácia medzi ľudmi a komunikácia ľudí s prostredím. Tá zahŕňa rôzne typy aktivít - od upratovania parku na periférii až po masové demonštrácie v centre mesta, ktorým výsledkom je zdieľanie záujmov a spoločný postup pri ich realizácii. Atmosféra verejného priestoru odkrýva svoje pozitíva i negatíva. Často sa stretávame s tým, že sa verejný priestor rieši, ako keby jeho tvorcovia hrali na rôzne hudobné nástroje (čo nie je zlé), ale bez dirigenta. Vtedy hudba verejného priestoru sa mení na hlučný nepodarok. Alebo aktéri vytvárajú priestor na základe svojich osobných záujmov. 

 

Povaha cieľa, ktorí si aktéri kladú, rozhoduje o tom, či svojím konaním vereinv priestor rozšíria alebo nie, či budú ten, už existujúci, kultivovať alebo ničif. Či verejnosť prijme, alebo neprijme nove skutočnosti. Jedným z aktérov, ktorí pozitívne zasahovali do verejného priestoru v Snine bol PaedDr. Ľubomír Birka, rodák z malej gemerskej obce Rakovnica (okres Ružomberok). Mesto Sninu si vybral za svoje trvalé bydlisko. V roku 1985 ukončil štúdium výtvarnej výchovy na Prešovskej univerzite u akademického sochára doc. Júliusa Machaja. Po ukončení štúdia sa popri pedagogickej práci venoval aj svojej veľkej láske - sochárstvu. Často svoje zámery konzultoval s akademickým sochárom Dušanom Pončákom, s ktorým boli dobrí priatelia. Spočiatku jeho diela vznikali bez uvedomelého koncepčného programu, skôr spontánne, ako reakcie na vonkajšie i vnútorné bytostné podnety súčasného ľudského bytia a jeho potrieb. Neskôr si autor vytvoril svoj vlastný rukopis a témy, ktorým sa dlhodobejšie venoval. Stredobodom jeho výtvarného záujmu bola figúra a jej premeny - metamorfózy realizované v dreve, epoxide, v kameni a kove. Nevyhýbal sa ani výzvam a zákazkám v monumentálnej tvorbe. Ľubomír Birka mal za sebou aktívnu výstavnú činnost a jeho diela nájdeme v súkromných zbierkach doma i v zahraničí. Keby osud negatívne nezasiahol a sochár nás nečakane opustil v apríli roku 2009, určite by sme sa ešte vo verejnom priestore stretávali s jeho viacerými dielami.

V Snine sa autor podieľal na troch monumentálnych zákazkách. Zrealizoval vstupný monument do nášho mesta, bustu v nadživotnej veľkosti J. A. Komenského, ktorá skrášľuje vstup do elokovaného pracoviska ZŠ P O. Hviezdoslava na Ulici 1. mája 12 a vytvoril kópiu kaplnky Sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza pri moste cez Cirochu.

 

Vstupný monument, osadený v roku 2005, ktorý kompozične dotvárajú architektonický fragment stĺpa zo sninského kaštieľa a erb Sniny, pôsobí vznešene a kompozične čisto. Je zrealizovaný z umelého kameňa v teplom okrovom, farebnom prevedení. Monument je veľmi citlivo a nenásilne včlenený do parčíku pri vstupe do mesta. Čo sa už nedá povedať o dvojkríži, ktorý  je osadený hned vedľa neho. Veľmi vydareným, expresívnym dielom autora je busta učiteľa národov J. A. Komenského z roku 1988, zrealizovaná v epoxide s patinou bronzu. Aktuálnosf obsahu diela pred budovou elokovaného pracoviska nie je potrebné zdôvodňovať.  

 

Architektúra budovy automaticky nadobúda s touto plastikou v popredí punč dôstojnosti vzdelávacieho zamerania, ale i automatického zamyslenia sa nad genialitou tohto velikána v našich dejinách. Kópia sochy Sv. Jána Nepomuckého osadená v roku 1998 pri moste je odliata v umelom kameni. Toto dielo sveda o kvalite sochárskeho remesla. Originál diela, polychromovaná drevená plastika Sv.Jána Nepomuckého, sa nachádza v muzeálnej expozícii sninského kaštieľa.

 

Sninský sochár Ľubo, ako sme ho kolegiálne volali, patril medzi tých aktérov, vďaka ktorým verejný priestor vzniká, mení sa a existuje. Takíto ľudia sa totiž veľmi zodpovedne angažujú v niečom, čo nemôžu plne kontrolovať sami a čo sa vykryštalizuje časom. Čas ukáže ako sa mesto s tými sochami, či monumentmi zžije a verejnosť ich príjme.  A hoc aj poniektori nedosiahnu svoj deľ, dosiahnuté výsledky vo verejnom priestore sedimentujú. To znamená, že daný cieľ môže dosiahnuť niekto iný v budúcnosti, alebo si niekto iný na ich základe môže vytýčiť vlastné ciele. A myslím si, že to je ten pravý dôvod, prečo to robia, prečo idú s kožou na trh.

 

Daniela Kapráľová, kurátorka kaštieľa v Snine