Mučeník pre Krista patrónom kláštora

Kto doteraz nevedel, akého patróna si zvolili redemptoristi gréckokatolíckej cirkvi v Starej Ľubovni pre svoj kláštor, ten už dnes nemôže o tom ani trochu pochybovať.

Jeho meno je totiž (spolu s dá­tumom narodenia, smrti a beatifikácie) napísané pod sochou, kto­rú v blízkosti chrámu na sídlisku Západ nainštalovali ráno 27. ok­tóbra. "Predstavuje blahoslave­ného Metoda Dominika Trčku," vysvetľuje nám Kamil Dráb, po­kým jeden z pracovníkov robil na nej ešte posledné úpravy.

A keďže sme boli trochu zve­daví aj na životopis tohto prvého redemptoristu východného obra­du, ktorý prišiel na Slovensko, našli sme si internetovú stránku http://trcka.nfo.sk/, odkiaľ sú i na­sledujúce informácie: ...v augus­te 1921 sa otec Metod zúčastnil na Velehradskom kongrese a na zjazde Mariánskych družín, kde sa pravdepodobne dozvedel o novom kláštore redemptoristov v Stropkove ... Po svojom príchode na východné Slovensko hneď vi­del, že sú tu iné podmienky ako očakával a na aké bol zvyknutý v Haliči. Sám o tom písal: "Jiný kraj, jiné zvyky, v duši lidu stopy bývalého neslovanského vládce, v pozadí zvedající se príšera odpa­du. Z lásky k svätým našim vérozvéstúm Cyrilu a Metodu, z vděčnosti za svetlo sväté víry nám jimi přinesené, chute do práce na zá­chranu sväté víry dobrého lidu ru­sínskeho!".

... Neskôr sa stal prvým protoihumenom (predstaveným) Viceprovincie Michalovskej (1946), no to sa už k moci pomaly dostáva­la komunistická strana. Nevraživý postoj štátu k cirkvi postupne na­rastal, redemptoristi boli špehovaní a celý tlak vyvrcholil v neslávne známej Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950.

Na základe vykonštruovanej historky o pokuse o útek do za­hraničia na falošný pas, ktoré sa našli v kláštore, bol o. Metod od­súdený na 12 rokov utrpenia vo väzniciach. To mu však nebolo súdené. V roku 1958, počas via­nočných sviatkov, keď sedel vo výklenku pri okne a spieval si ná­boženskú pieseň - "koľadu" (slová ktorej sú mimochodom vytesané do sochy), ho začul mladý dozor­ca. Ten upozornil veliteľa stráže, ktorý dal Trčku za trest zavrieť na samotku do korekcie ... Na zákla­de tejto udalosti sa otcovi Meto­dovi tak výrazne podlomilo zdra­vie, až tomu 23. marca 1959 na­pokon podľahol.

V decembri minulého roku sme sa dali traja ľudia - to zna­mená ja, autor sochy Viliam Gažík a Jozef Pitoňák, dokopy a za­čali robiť skice, na základe kto­rých potom boli vyrobené verzie busty v troch rôznych štýloch. No a táto, čo vidíte, bola vybratá ako jeho najvernejšia pozemská podoba," opisuje nám históriu die­la odliateho z bronzu o. Kamil.

Do plastiky v životnej veľkosti, ktorú sa predstavení gréckokatolíckej cirkvi rozhodli situovať v dolnej časti areálu - pred kláš­torom, je zakomponovaný kúsok mreže. Tento detail i to, že je záro­veň vtesaná do kameňa, symbolizuje vlastne mučeníctvo o. Me­toda i koniec jeho života vo väze­ní. Okrem už spomínaného textu koledy je na nej zároveň zreteľne viditeľný aj epitrachil (časť kňaz­ského obleku)...

Otca Kamila sme sa však pri tejto príležitosti spýtali aj na ďal­šiu zaujímavú vec - a to samotný kláštor. Ako sa nám totiž na prvý pohľad zdalo, budova pre 7 až 8 permanentne bývajúcich kňazov - rehoľníkov je už prakticky vhod­ná na nasťahovanie. "Bývať sa v ňom plánuje do konca novem­bra ... s tým, že jeho posviac­ka je ale naplánovaná až na 21. august 2005. Vtedy by mal byť celý areál definitívne dokonče­ný," dostali sme odpoveď.