"Múdroty" mojej mamy (2)

Nerada nakupujem vo veľkých supermarketoch. Vždy mam pocit obžerstva a problem vybrať si z dvadsiatich druhov pečív a chlebov. Vybaví sa mi zrazu zvuková asociácia : „ ...na našej zemeguli denne ide spať jeden človek zo siedmych hladný... najchudobnejších krajín a hladujúcich na zemi pribúda...denne zomiera od hladu na svete 24 000 ľudí...“

Vtedy sa mi žiada otočiť sa a nahlas zakričať: „ chudoba nie je prirodzená, jej príčinou je človek a môže byť prekonaná len pričinením človeka. Lebo zo všetkých krížov je len jeden kríž a zo všetkých chlebov je len jeden chlieb... ten náš každodenný, daj nám dnes!“

Mama mi často vraví:“ De je chlib i vóda, tam neje hóloda.“ Z roka na rok si viac a viac uvedomujem múdrosť a aktuálnosť týchto slov. Vedci tvrdia že do roku 2080 nebudú mať vodu 3,2 miliardy ľudí na celom svete v závislosti od úrovne zamorenia ovzdušia plynmi so skleníkovým efektom. Európa príde o malé ľadovce a určiť množstvo zásoby spodnej vody sa nedá. Čo k tomu dodať. V súčasnosti vieme o všetkom akú ma cenu, ale nevieme akú ma hodnotu.

De je chlib i vóda, tam nejé hóloda.

Chvála Bóhu, žem sa nasytýla a ne zadavýla.

Cyt, cyt, ja vže tóho syt.

Šo ty v komóri neležíť, naj ty sa nebažíť.

Umré púha, búde drúha. ( púha-duha)

Dav ty Boh, kúľko moch.

Kaj sa Iváne, jak ťa nestáne.

Tríndy líndy dnýskať tu, závtra jínde.

Nechóču, nechóču, ale daják potolóču.

Vysóka jak sósna, málo z ňuj chosná.

Tieto „múdroty“ mojej mamy sú zapísané rusíinskom nárečí a dĺžne v tomto prípade slúžia, ako prízvuky.

Daniela Kapráľová