"Múdroty" mojej mamy (4)

1. Ľípša psóvi múcha, jak pjať po zaúcha.
2. Lýsyj sa kúň naródyť, lýsyj taj umré.
3. Néskať hójno, závtra hóvno.
4. Gazduváti, jak kamíňa hlodáti.
5. Pes bréše, vítor nése.
6. Právda vóči kole.
7. Idú, idú, neznáv po šo, ci po ženú, ci po bidú.
Keď po ženú, ožéňu sa, keď po bidú, zavíšu sa.
8. Stárusť, ne rádusť. Zdoróvia, dýchati ne dasť.
9. Napcháli, jak Bóha do hlóha.
10.Verchóm hobdájdom, spódom bidájdom.

Ktorú múdrosť zvoliť pre krátku úvahu? Hádam tu poslednú, lebo jej viacvrstvovosť ju kvalitatívne posúva dopredu. Prvoplánovo ukazuje na vyparádeného, ale neumytého človeka. No odkryjme ďalšiu vrstvu a zbadáme, že tieto múdre slová hovoria aj o našej súčasnosti. Navonok je materialne zabezpečená, opradená sladkou reklamou dôležitosti, demokratická, humánna, nachádzajúca sa v právnom štáte, čerpajúca z konštantných hodnôt, ako sú práca, rodina, vlasť. Ale zoberme lupu a pozrieme sa na skutočnú realitu dneška.

Stretávam sa s ľuďmi, ktorí mi len potvrdzujú, že do rovnice občan - štát v súčasnosti vtrhla globalizácia a veľké firmy. Tie potrebujú občana, aby nakupoval ich tovar a štát, aby udržiaval poriadok. Náš štát je slabší, ako väčšina nadnárodných korporácii a je rád, že šesť Slovákov pracuje v automobilke ( aj v Čechách) za plat jedného nemeckého robotníka. Ale zabúdajú, že za plat jedného slovenského robotníka bude ochotných na budúce pracovať šesť Číňanov.

Požiadavka dňa je stále nadväzovať nové pracovné kontakty na krátku dobu. Táto neviazanosť, prelietavosť je nákazlivá a prenáša sa aj do partnerských vzťahov. Prečo by som mal žiť s prvým partnerom, ak mám inú atraktívnejšiu príležitosť? Týka sa to aj "priateľov". Ak nájdeme niekoho pre nás výhodnejšieho, boli by sme hlupáci, ak by sme to nevyužili. Hlavne keď sme staré priateľstva vycucali a nič nam už dať nemôžu.

Negatívne ľudské vlastnosti sa šíria ako nákaza a naším vzorom je racionálne ekonomické jednanie. Ekonomická racionalita rozkladá sociálnu. Dnes sa jednoducho vyberá: práca, či rodina. A keď sme odborníci, môžme sa vykašlať aj na vlasť a ideme pracovať do bohatšej cudziny. Ideálnym človekom pre firmu je muž bez záväzkov , ktorý na nič neberie ohľad, a je k dispozícii 24 hodin.

A čo ženy? Matka, žena majú dodnes v priemere o tretinu nižšie príjmy, ako muži v rovnakej profesii. Sú penalizované za to, že zadarmo vo svojom voľnom čase vychovávajú ďalšiu zdatnú pracovnú silu a budúcich daňových poplatníkov. Zdá sa, že sociálny štát je v kríze. Bez sociálneho štátu je demokracia nemožná a už vôbec nehovorím o dôstojnom živote v spoločnosti.

Veľká časť veľkopodnikateľov si mysli, že ak ušetri na daniach, v neprospech sociálneho štátu, bude to veľké terno. Štát chudobnie, podceňuje prerozdeľovanie, vzdelávanie, liečenie a už celkom nerieši kvalitu kultivovania pracovnej sily. Ako mor nastupuje komercia, priemernosť, módnosť, bezduchosť a moc peňazí či intríg v neprospech duchovnej kvality.

Pozorujem to aj v umení. Citujem P. Piccasa " Od tej doby, čo umenie už nie je potravou tých najlepších, môže umelec použiť svoj talent pre všetky premeny a nálady svojej fantázie. Všetky cesty su otvorené k intelektuálnemu šarlatanstvu. Ľud nenachádza ani útechu, ani povznesenie. Ale rafinovanú originalitu, prepjatosť a pohoršenie. Bohatí povaľači a tí , ktorí si potrpia na efekte v ňom hľadajú zvláštnosť. Ja som kritikov uspokojil mnohými nezmyslami, ktorých som sa dopustil. Obdivovali ich tým viacej, čím menej im rozumeli. Dnes som nie len slávny, ale aj bohatý. Keď som však sám, so sebou, nemôžem sa považovať za umelca v tom veľkom slova zmysle. Veľkí umelci ako Giotto, Tizian, Rembrandt, Goya. Ja som ten klaun, čo rozumel svojej dobe a z hlúposti, zmyselnosti a ješitnosti svojich súčasníkov som vytrieskal, čo sa dalo."

Darmo, len veľký umelec je hodny takýchto úprimných slov. Myslite si, že som akási múdra. Nie, len som si prečítala štúdiu sociológa Jána Kellera a povedala si: " Odkiaľ to ta moja mama všetko vedela, že hore hobdajdom a dole bidajdom."

Daniela Kapráľová