MUDROTY MOJEJ MAMY /zamyslenie/

 

Voľby idúúúúúú! Tak utekajme... Utekám a cestou z domu nachádzam v schránke Zoznam registrovaných kandidátov. Do volieb tiahne dvadsaťšesť strán a každá ponúka reklamné sľuby pre nás s krátkou pamäťou. K tomu oddane prikladá svojich 111 až 150 statočných. Najčítanejšia súčasná beletria. Len kde na ňu nájsť čas, keď sme chleboroby v jednom kole od rána do noci. Teraz za chlebom cestujem v studenom a zanedbanom vlaku, ktorý poznal možno aj môj dedo, ktorého som nepoznala. Odišiel skôr, ako som sa narodila.

Sedím, beriem do rúk, mama vraví:„ škoda lisa“ a listujem v spletí strán. Skoro ma z toho tlačí na stranu. V ich úvodných statiach známe mená džungle. Bez Tarzana. Aj by sa tu zišiel. Veľa nerozprával, neurážal, nesľuboval, nekradol. Tarzan a komunizmus - moja mladosť. Ľutujem tu terajšiu. Nebude to mať ľahšie, ako my. Počujem vlastný vzdych. Ani neviem, či nad sebou.
 

Utópia komunizmu s jednou politickou stranou za mnou a dravosť demokracie s 26 stranami predo mnou. Keď si pomyslím, koľko paseky narobila tá jedna, rozbolí ma brucho pri ich terajšom násobku. Ale niečo pozitívne predsa len mala. Odhliadnuc od bezprostredných negatívnych motivácií červeno-hviezdnej vládnucej triedy, išlo v predchádzajúcom režime o triumf solidarity. Tento pozitívny moment sme prehliadli. Nadchli sme sa „ víťaznou“ prioritou princípu konkurencie ekonomického systému západných krajín a vidinou materiálneho bohatstva. Teraz máme nad hlavu dravej konkurencie, ktorej dôsledkom je antisolidárna a antisociálna politika. Zabudnite, že vám niekto zo solidarity ponúkne niečo zadarmo.

Jedine, že by ste zmenili farbu kože. Aj veda a pokrok zabudli na svedomie. A toto už je džungľa, vážení, a v nej vládnuce gorily. Takže, čo mi z toho vyplýva? Či červená hviezda, či žlté hviezdičky, ten istý symbol. Pokiaľ tu bude chýbať civilná morálka, racionálna etika, zlu sa nevyhneme.

 

Cirkev nám v tom nepomôže, iba morálka v nás. A tak mudrujem s mudrotami mojej mamy a začínam od seba.
• Hovór málo, ále dóbri.
• Právda je ďitýna Bóža.
• Tepér meňí nedaváj médu, keď is mi dav pérše jédu.
• Chto sja prósiť, ne rad dávať.
• Mnóho jídel, mnóho chvorót.
• Véľo bisídy, málo chosná.
• Zaríčna popáďa próskury pojíla.
• Holodnúj kumí, vže len chľíb na dúmi.
• Ja lem tak, jak zajc u póľi.
• Takýj nedóbryj jak verét.
• Šo terézvyj na rozúmi, to pjányj na jazykú.
• Chvalýla sja mója míla, že vna mať dva býčky a vna máje čórta ďábla, na p...  zambóčky.
 
Daniela Kapráľová