Múzeum na zalepenie úst

26.12.2013


Tridsiateho decembra, teda tesne pred koncom roka, by sa malo v Prešove otvoriť Múzeum rusínskej kultúry.  Opäť raz, lebo múzeum už bolo raz otvorené v roku 2007, ale fungovalo len v prenajatých priestoroch. V roku 2012 konečne dostalo vlastné priestory - staré vojenské kasárne, ktoré neboli a dodnes ani  nie sú zrekonštruované. Takže múzeum bolo, ale v skutočnosti vlastne nebolo. Výstavné priestory neboli rok a pol otvorené. A keď sa štát bude chovať k nášmu múzeu rovnako ako doteraz,  obávam sa, že ešte zažijem jedno zatvorenie a jeho opätovné otvorenie.   

Múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea, mi  pripadá od začiatku ako nechcené dieťa,  ktoré okrem Rusínov nikto nechcel. A podľa tohto aj múzeum fungovalo. Nezabezpečené priestory pri  založení múzea, prenájom priestorov, ktoré nemali s múzeom nič spoločné, dlhé roky čakania na vlastné priestory, limitovaný rozpočet, ktorý nedovoľoval prijať do múzea odborníkov - múzeoedukológov, historikov, zabezpečiť zber exponátov, nepridelenie automobilu, ktorý je potrebný práve pre zberateľské aktivity a tak ďalej...  Jednoducho veľká bieda. Múzeum síce fungovalo a dodnes funguje so štyrmi zamestnancami, veľakrát len vďaka štedrým darom Rusínov, domácich aj zahraničných, ktorí boli ochotní dať mnoho historických artefaktov bezplatne, lebo podporovali myšlienku rusínskeho múzea a mali z neho radosť.        

Rád by som zdôraznil, ešte stále rozprávam o súčasti Slovenského národného múzea, nie o dobrovoľníckej voľnočasovej aktivite ľudí okolo múzea.  Len sa mi zdá, že v Bratislave to vidia inak.  Niekto si myslel, že najhoršie časy skončia, keď múzeum pôjde do vlastného. Dnes je ale každému jasné, že to nie je pravda. Štát po dlhých rokoch prosieb budovu dal, ale na to, že ju treba rekonštruovať a prispôsobiť na výstavné priestory, akosi vždy v rozpočte pre naše múzeum zabudol.  A tak naša inštitúcia stála na mieste, zatvorená a mohli sme sa "radovať", že nám po roku i pol náš štát, teda Slovenské národné múzeum, generálne riaditeľstvo, je schopné realizovať aspoň základné pripojenie na inžinierske siete.     

To ani nehovorím o tom, že celý zbierkový fond, bez finančných prostriedkov, si musí budovať odznova na zelenej lúke, lebo štát nechce počuť ani slovo o tom, že deväťdesiat percent nášho zbierkového fondu sa nachádza v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku a navyše je tam prezentovaný ako súčasť ukrajinskej kultúry.

Teraz sa pohlo aspoň to, že v múzeu bude otvorená výstava. Ale stále nevieme,  s akým rozpočtom môže múzeum v najbližších rokoch počítať, kedy začne rekonštrukcia a v akých etapách sa bude realizovať.  Lebo to, čo sa ide otvárať, je opäť len provizórium. Mám obavy, že keď sa konečne aj dočkáme rekonštrukcie  a budova je naozaj veľká a v katastrofálnom stave, bude to znamenať len jedno, zase raz múzeum zatvoríme a budeme čakať na jeho otvorenie. A ako dlho, to asi netuší  nikto.           

Samozrejme, založenie nášho múzea v roku 2007 bolo kompromisom. Kompromis medzi tlakom Rusínskej obrody na Slovensku, ktorá chcela, aby múzeum vo Svidníku bolo naše, keďže sú tam naše exponáty  a zmierlivou pozíciou štátu, ktorý si nechcel pohnevať Zväz Rusínov-Ukrajincov a hlavne ich veľkého ochrancu, susednú Ukrajinu.   Lenže dnes je naše múzeum už realitou a je súčasťou štátnej inštitúcie.

Štát by mal preto niesť zodpovednosť za fungovanie jedného zo súčasti  svojej inštitúcie a mal by sa o ňu starať tak, ako o ostatné. Pretože teraz tak nekoná, ani v rámci rozpočtu, ani technickým vybavením. Bolo by žiadúce povedať zodpovedným osobám, že Rusíni nechceli múzeum na upchatie úst, ale múzeum pre dokumentovanie svojej histórie. Rusíni nechceli niečo, len aby mali svoju inštitúciu, ktorá im právom prináleží aj vďaka tomu, že na území dnešného Slovenska Rusíni žijú po mnohé stáročia.  Bezpochyby múzeum je aj  súčasť  kultúry Slovenskej republiky.  A na to treba od štátu realisticky rozpočet, reálny plán budovania múzea, koncepciu jeho rozvoja, ale predovšetkým,  v prvom rade, vrátiť nám, čo nám patrí. Inak môžeme múzeum otvárať a zatvárať každý druhý rok a medzitým si tam pozrieme ten kúsok, ktorý nám ešte nestihli ukradnúť. 

Peter Medviď,  Prešov
(článok bol napísaný ako komentár pre lemkovské  Rádio lem.fm )

Zdroj po rusínsky:  http://www.holosy.sk/muzei-na-zapkhanya-%D2%91amb

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Kiď ti počas seksu zaspyť partnerka - ne znervozňuj sja...!
Maš jej povne dovirja...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať