Na 56.Slávnostiach kultúry Rusínov-Ukrajincov veľkolepá ľudová svadba
V uplynulom týždni sa konali už 56. Slávností Rusínov-Ukrajincov Slovenska. Svidník sa stal opäť epicentrom bohatej kultúry a tradícii národnostných menšín Rusínov a Ukrajincov v celej ich žánrovosti. Tohtoročné slávnosti nadviazali na minuloročné, kvôli počasiu programovo nenaplnené, 55.folklórne slávnosti.
Príprava programu 56. ročníka sa začala už v minulom roku. Slávnosti prekazilo v minulom roku počasie. Program sa musel premiestniť do Domu kultúry. Niektoré z hlavných časti programu neboli realizované a zaradené tak, ako boli pripravované. Záštitu nad tohtoročnými 56. Slávnosťami prevzal prezident SR Ivan Gašparovič. V minulosti sa organizátorom vyčítalo, aby skutočne nadviazali na staršie ročníky a navrátili podujatiu širší pojem Slávností kultúry. Ani tento rok sa organizátori nesústredili len na prezentáciu tanečného a speváckeho ľudového umenia. Mimo ôsmych hlavných programov bolo súčasťou 56. ročníka aj piatkové sprievodné aktivity. V Podduklianskej knižnici sa uskutočnila beseda s ukrajinskými spisovateľmi, a zároveň v nej bola otvorená výstava ukrajinskej literatúry. V SNM - Múzeu ukrajinskej kultúry sa uskutočnila slávnostná vernisáž a sprístupnená bola výstava grafík Milana Bandurčina.
Následné literárno-hudobné pásmo, prednes poézie a prózy v ukrajinskom jazyku v múzeu nieslo názov Od zabudnutia k nesmrteľnosti. Vo večerných hodinách bolo na svidníckom amfteátri vystúpenie vokálno-inštrumentálnych skupín. Počas sobotňajšieho programu svojim príhovorom privítal a pozdravil primátor mesta Svidník Michal Bartko.
„Každoročne v polovici júna žije Svidník v znamení sviatku kultúry. Sme hrdí na to, že naše slávnosti kultúry ako im ľudovo hovoríme festival sú najstaršie slávnosti svojho druhu na Slovensku. Slávnosti prekonali rôzne politické a ekonomické i technické problémy, a dnes začali písať svoje 56-te dejiny. Pre všetkých obyvateľov Svidníka a jeho okolia, milovníkov rusínskeho a ukrajinského folklóru, sú slávnosti veľkým sviatkom. Počas týchto dní sa stretávajú rodiny i priatelia, rodáci a obdivovatelia ľudového umenia z rôznych krajov Slovenska i zahraničia. Od svojho zrodu má festival charakter sviatku všetkých Rusínov a Ukrajincov,“ povedal primátor Svidníka a poprial všetkým zúčastneným divákom i hosťom príjemné zážitky z bohatého kultúrneho programu. Sobotňajší program patril tradične vystúpeniu domácich, zahraničných kolektívov a sólistov. Vystúpili detské folklórne súbory, nasledovali vystúpenia sólistov spojených s vystúpeniami zabávačov.
Dodajme, že v humorno-zábavnom programe vystúpili herci Divadla Alexandra Duchnoviča Ľubomír Mindoš a Vasiľ Rusiňák. Záver sobotňajšieho programu patril vystúpeniu vokálno-inštrumentálnej skupiny Hudaky z Ukrajiny. Nepriaznivé počasie našťastie slávnosti tento rok obchádzalo, pršalo zväčša mimo programov. Pódium na amfteátri zastrešila postavená konštrukcia s vodovzdorným prekrytím. Počet návštevníkov počas víkendu postupne pribúdal. „Myslím si, že môžeme byť spokojní. Prvý deň sme realizovali akcie, ktoré sa týkali literatúry, výtvarného umenia i divadla. Tie boli dostatočne zaujímavé i keď je pravdou, že divácky záujem mohol byť väčší. Skladba programu prvého dňa bola dobrá a mala by byť zachovaná aj do budúcnosti. V sobotu niektorých divákov žiaľ odradilo počasie, aj keď javisko je tohto roku prikryté. Toto podujatie, tak aj iné podujatia, ktoré sa konajú na otvorených priestoroch sú v tomto smere rizikové a prinášajú veľa stresov pre organizátorov i účinkujúcich. Začali sme programom folklórnych skupín detí, pokračovali sme domácimi i zahraničnými folklórnymi kolektívmi.
Zaviedli sme tento rok znovu humoristicko– zábavný program, ktorý v posledných rokoch chýbal a domáci sa ho dožadovali. V poslednom čase sa objavuje viac detských kolektívov, preto sme už teraz uvažovali, že na budúci rok detský program viac rozšírime. Nie len z časového hľadiska ale hlavne účasťou. Prichádzajú k nám kolektívy z iných regiónov, ale aj zo zahraničia. Takýto program bude o to pestrejší, ale očakávame, že tým budeme vychovávať mladých k tomu, aby v pokračovali vo folklórnych súboroch,“ informoval nás predseda Organizačného výboru tohtoročných slávnosti Pavol Bogdan. V nedeľu sa po svätých liturgiách v drevenom chráme na Skanzene a ostatných kostoloch vo Svidníku, začal program folklórno– etnografckého charakteru. Tradičný program na Skanzene predstavili dva súbory z Jakubian a Jarabiny zo Spiša. Išlo najmä o ľudové tradície zimného obdobia.
Hlavným programom v nedeľu bola Ľudová svadba. Zúčastnilo sa jej sedemnásť súborov a okolo 500 účinkujúcich z regiónu od Uble až po Poráč. Pastvou pre oči bolo predstavenie 15-tich neviest v rôznych svadobných krojoch podľa regiónu. Dodajme, že scenáristom Ľudovej svadby bol etnograf a folklórista zo Svidníka Ivan Čižmár. Záverečný program Slávností „Pozdravy hostí“ patril zahraničným a hosťujúcim súborom. Na záver vystúpil Poddukliansky umelecký ľudový súbor z Prešova.
Hlavným usporiadateľom 56. slávnosti bola Ústredná rada Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR v Prešove a spoluorganizátormi Mesto Svidník, Prešovský samosprávny kraj, Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku, Podduklianska knižnica vo Svidníku, Slovenské národné múzeum - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku a Obvodný úrad vo Svidníku.
Pravoslávny arcibiskup na slávnostiach
56. Slávností kultúry Rusínov -Ukrajincov Slovenska poctil svojou návštevou aj najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku. V nedeľu predpoludním sa v drevenom chráme svätej Paraskievy v skanzene konala svätá liturgia. Slúžil ju najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku Jeho vyskopreosvietenosť Ján, arcibiskup Prešovský a Slovenska. Sprevádzal ho riaditeľ Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie Alexander Cap. Okrem spomínaných hostí svätú Liturgiu slúžili aj miestni duchovní prot. Ján Sovič a jerej Ján Pajkoš.
Vladyka Ján vo svojom príhovore poukázal na rôznorodosť národnostných menšín a zároveň ich jednotu vo viere. Vyzdvihol prácu vedenia Múzea ukrajinskej kultúry - SNM, konkrétne riaditeľa Miroslava Sopol-igu, nakoľko ho zaujal Svidnícky skanzen. Zároveň pozdravil prednostu Obvodného úradu Milana Cocuľu, ako aj primátora mesta Michala Bartka, ktorí sa taktiež zúčastnili svätej Liturgie. Po svätej Liturgii vladyka Ján zavítal medzi divákov a spolu s nimi si pozrel vystúpenie folkloristov v areáli skanzenu.
-i.v.-
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Vyplata, trest za nesposibnisť krasty...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať