Na Akademickej Nitre zaujal súbor Hornád s rusínskym programom

14.07.2012


stefan_vychodnaV meste Nitra sa už tradične organizuje medzinárodný festival akademických folklórnych súborov Akademická Nitra. Toho roku spomínaný festival už po 38 krát organizovala Univerzita Konštantína filozofa v spolupráci s ďalšími organizátormi, pod záštitou prezidenta SR. Na tomto prestížnom podujatí sa zúčastnilo 11 domácich kolektívov a 9 zahraničných z Azerbajdžanu, Česka, Macedónska, Malty, Poľska, Rumunska, Ruska, Slovinska a Srbska. 

V rámci súťažných choreografií sa niektoré súbory predstavili aj fragmentmi z rusínskych piesní a tancov, ktoré mali tak ako každý rok v publiku obrovský úspech. Konečným laureátom domácej časti festivalu sa stal folklórny súbor Hornád, súbor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorý sa prezentoval práve rusínskym programom „Sušide“. Tvorcom choreografie súboru je okrem iných aj Štefan Štec, rodák z Habury a tak sme sa s čerstvým laureátom porozprávali osobne.

Verili ste pred festivalom aspoň v kútiku duše, že by ste so súborom Hornád mohli získať titul „laureát Akademickej Nitry“?
Na Akademickú Nitru sme išli najmä s cieľom predstaviť sa aspoň na takej úrovni ako minulý rok na Akademickom Zvolene. Nešlo nám o výhru, v súťaži sme ešte len nováčikovia, takže sme nemali veľké očakávania. Tento rok sme sa na festivale predstavili len druhý krát, zatiaľ čo ostatné súbory sem chodia pravidelne už roky. Výhra je pre nás veľmi cenné ohodnotenie celoročnej práce. Myslím, že nás všetkých veľmi potešila a zároveň povzbudila do ďalšej práce.

O čom je choreografia „Sušide“ a čím ste zaujali porotu?
Choreografia predstavuje tance troch obcí: Torysky, Tichý Potok a Šarišské Jastrabie. Tieto rusínske dediny ležia na pomedzí regiónov Šariš a Spiš. Ľudia z týchto obcí sa v minulosti stretávali pri rôznych príležitostiach, napríklad pri robotách v lesoch alebo pri zábavách, čo spôsobilo vzájomnú výmenu piesní a tancov. V choreografii predstavujeme takéto pomyselné stretnutie a poukazujeme na pestrosť a krásu speváckeho a tanečného materiálu. 

Ako sa rodila myšlienka pripraviť práve takúto choreografiu?
Tance a piesne rusínskej oblasti súbor Hornád spracováva už dlhšiu dobu. Napríklad choreografiu z Torysiek, ktorej autorkou je Marianna Svoreňová, sme predstavili v roku 2008. Potom pribúdali ďalšie tance z Tichého Potoka, Habury, či Kamienky. Neskôr sme s Mariannou, našou umeleckou vedúcou, natrafili na zaujímavé archívne materiály zo Šarišského Jastrabia a rozhodli sme sa urobiť choreografiu, v ktorej dáme do kontrastu rôzne rusínske dediny z jednej oblasti, a tak vznikla choreografia „Sušide“.

Pamätám si Akademickú Nitru 2010, kedy ste tu v Nitre boli so súborom Poľana z Brna a taktiež ste sa prezentovali veľmi dobrou rusínskou choreografiou. Publikum reagovalo veľmi pozitívne, v čom vidíte príťažlivosť nášho folklóru pre iné národy a národnosti?
Pre Poľanu z Brna som vtedy robil choreografiu z Kyjova, ktorý je známy svojimi nádhernými starodávnymi trojhlasnými spevmi a svojim tanečným temperamentom. Moraváci sú od prírody dobrí speváci, preto sa vôbec nedivím, že o túto oblasť prejavili záujem. V súčasnosti vidím príťažlivosť rusínskych tradícií najmä v tom, že v slovenskom folklóre sa v minulosti rusínskej oblasti nevenovala veľká pozornosť. Preto sú mnohé piesne a tance ešte stále skrytým a veľmi atraktívnym materiálom pre niekoho, kto chce ukázať niečo nové.

Prezraďte našim čitateľom niečo o sebe – čo robíte v osobnom živote, aké sú Vaše záľuby okrem folklóru, kde momentálne žijete a pod.?
Môj osobný a folklórny život sa momentálne stále viac prelínajú. Žijem v Košiciach a študujem na Prešovskej univerzite, ale väčšinu svojho voľného času venujem rôznym folklórnym aktivitám. Moja priateľka je tanečníčka, takže celé leto beháme po rôznych festivaloch, tanečných domoch a samozrejme tréningoch. Ak mi sem-tam ostane čas, tak si zájdem do posilovne alebo na plaváreň, či na korčule.

Ja už len dodám, že folklórny súbor Hornád budeme mať možnosť vidieť aj na našom podujatí Rusínska vatra v Malom Lipníku, ktorá sa bude konať v dňoch 11. – 12. augusta 2012.

Ďakujem za rozhovor.

-mk-

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Teta Paraska:
-Maj to takyj misjac, kiď nosyš bundu cilyj deň v ruki, bo rano bylo cholodno...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať