NA GORALSKOM FESTIVALE NECHÝBALI RUSÍNI
Stovky ľudí zo všetkých kútov Slovenska, ale aj susedných krajín sa zišli v Pieninách. Goral či negoral, prišiel každý milovník folklóru. Festival pritiahol aj Rusínov.
V Červenom Kláštori, v kúpeľoch Smerdžonka, sa stretli stovky Goralov zo Slovenska, Česka, Poľska či Maďarska. V poradí už šiesty ročník podujatia s názvom Stretnutie Goralov v Pieninách však kvôli pestrému programu lákal nielen goralskú etnografickú skupinu. Medzi návštevníkmi z rôznych kútov nechýbali Rusíni. „O festivale sme sa dopočuli skôr. Chceli sme prísť už vlani, ale nakoniec sa nám to nepodarilo. Tento rok sme si to už nenechali ujsť. Sme radi, že sme boli jeho súčasťou. Prostredie je krásne a nálada v publiku bola vynikajúca,“ prezradil František. „Nie som ani Goraľka, ani Rusínka. Pochádzam zo západného Slovenska, od Trenčína, konkrétne z Hornej Súče. Nemôžem sa však spamätať z tej neopísateľne fantastickej atmosféry. Bola som na tomto stretnutí po prvýkrát, ale už som si povedala, že nemôžem žiadny ďalší ročník vynechať, aj napriek diaľke, ktorú absolvujem. Tento deň si budem pamätať do konca svojho života,“ povedala nám Soňa Čičáková, ktorá prišla kvôli hlavným usporiadateľom. „Kollárovci, kvôli ktorým som na toto stretnutie išla, to zorganizovali najlepšie ako sa dalo a všetci sme im za to veľmi vďační. Bolo to fantastické a už sa neviem dočkať ďalšieho ročníka tohto vydareného 'festu', ktorý sa uskutoční budúci rok.“ „Nie je to len stretnutie Goralov, ale stretnutie dobrých ľudí,“ uviedol pre verejnoprávnu televíziu Tomáš Kollár, člen a zároveň manažér skupiny.
„GORAĽOM“ SA STAL AJ RUSÍN
Podujatie, ktoré je jedným z najväčších v oblasti Zamaguria, sa začalo svätou omšou a po nej patril amfiteáter ľudovej i modernej hudbe. V kultúrnom programe sa vystriedali Marta Vančová, Veselá Trojka P. Kršky, Duo Jamaha, Legendy se vrací, Franta Uher, Jožko Jožka a Kollárovci. Súčasťou programu bolo oficiálne uvedenie ich nového albumu Môj život je muzika, ako aj pasovanie niekoľkých hostí za Goralov. Medzi niekoľkými „pasovanými“ hosťami bol aj Rusín Ladislav Bizub. Spoznali ho cez TV Šláger, ktorá natáčala aj akciu. Dostali goralskú vestu, klobúk, opasok, dostali i jemný „výprask“ valaškou. Na konci tohto aktu si spoločne zaspievali goralskú hymnu Goraľu, czy ci ne žaľ. Podľa Štefana Kollára si to museli „zaslúžiť dobrým skutkom v goralskej kultúre“, aby ich mohli nominovať na pasovanie. „Byť Goralom je česť. Je to akési poďakovanie za to, že myslia na región Zamaguria a snažia sa mu pomôcť,“ objasnil v predchádzajúcich ročníkoch známy chatár Ján Gondek, ktorý je potomkom prvého pltníka na rieke Dunajec. Účastníci si v Pieninách užívali spevu a tanca do večerných hodín, nasledovala zábava so skupinou Star. Tohtoročnú účasť považujú organizátori za rekordnú napriek zmene miesta festivalu, ktorý sa prvýkrát nekonal v Lesnici pod Troma Korunami kvôli tamojšej rekonštrukcii. Podobné akcie podporujú rozvoj cestovného ruchu. Okrem nej sa v lete konajú Zamagurské folklórne slávnosti. Už teraz je isté, že ďalšie stretnutie Goralov v Pieninách bude, známy je už termín 22. august 2016.
ČO SYMBOLIZUJE GORALOV
Gorali žijú na slovensko-poľskom a poľsko-českom pohraničí. Charakterizuje ich goralské nárečie poľského pôvodu a pestrý folklór (prevažne valašský), presadzujú sa hlavne spevom a tancom. Sú z nich však aj šikovní remeselníci. Označujú sa za energických, veselých, vytrvalých, hrdých a pracovitých ľudí. Mnohí Gorali si svoje kultúrne povedomie udržali dodnes, hoci zvyky v niektorých regiónoch zanikajú. Sú známi svojím goralským klobúkom, ktorý je vyrobený z plsti a špecificky zdobený červenou lemovkou (koža, imitácia) s drobnými mušľami. Hovorí sa, že čím mal gazda na klobúku viac mušlí, tým bol bohatší.
MARTINA CIGĽÁROVÁ
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Zastavyť policajt motor. Šofer ujo Vasyľ, kolo ňoho sydyť teta Paraska a vzaďi mala ďityna. Policajt davať ujkovi fukati. Namirjať 0,9 promile.
-To ne je možne, musyte maty zopsutyj aparat..., havryť ujko.
-Naj dychať aj vaša pańi, nukať rišiňa policajt.
Zajs rivnakyj tezultat/vysledok, zajs 0,9 promile.
-Ta naj nadychať i ďitysko, rozhodne policajt... i zajs 0,9 promile.
Uniformovanyj uznavať, že aparat hapruje i tak odchodyť ujko bez trestu.
-Vydyš, hvaryla jem ti, že borovička malomu ne uškodyť... raduje sja teta Paraska!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať